V zmysle pravidiel to robia preto, aby nepovzbudzovali podobných exhibicionistov k takýmto krokom. Futbal to bol vcelku nudný. Tak som sa zamyslel nad takouto fikciou: Čo by sa dialo v táboroch našich populistov, keby k nim médiá pristupovali podobne. Som presvedčený o tom, že by sa nedialo vôbec nič. Štáby by vyrábali nové, novšie, veľké a väčšie škandály, ale bez intenzívnej podpory médií by ich to po čase prestalo baviť. To je totiž základ – mať čo najlepšie mediálne krytie. On-line a live.
Možno by začali pracovať na presadzovaní svojich volebných programov. Lebo o tom rozprávali voličom počas ostatnej volebnej kampane, čo všetko v tomto štáte urobia lepšie. Určili kto je dobrý (oni a ich kamaráti) a kto je zlý (tí druhí). Keď si vlastne zaspomíname, tak postupne sa zlým stávali všetci politici mimo ich vlastnej strany, pravičiari, ľavičiari, za rodinu, proti rodine, migranti, východniari, slniečkari, pohodoví, bieli, čierni .... všetci. Až do momentu, keď si uvedomili, že víťazstvo môže priniesť vytúženú slávu (a moc) len tak, že budú spolupracovať s niekým, koho v kampani permanentne potápali. A ani táto krvopotná práca nemusí priniesť ani len krehký výsledok. A stalo sa. Odvtedy využívajú každú príležitosť a „vbehnú na ihrisko“. Nie preto, aby skvalitnili, alebo zlepšili „hru“, ale preto, aby robili rozruch. A tam sa to žiaľ končí.
Som presvedčený o tom, že aj tí športoví redaktori by v nedeľu radšej snímali pobehujúceho nespratníka, ako ten futbalový zápas. Tam sa totiž nedialo nič výnimočné – hral sa futbal. Žiadna senzácia, okrem zraneného superstar. Všetko podľa predpisov a pravidiel. Zväčša. Nejakých 6 žltých kariet je z mediálneho pohľadu tvrdá rutina. Tak isto, ako práca v parlamente, vo vláde. Plníš program, píšeš a predkladáš zákony. Obhajuješ ich. Skúšaš odstraňovať chyby, ktoré sa v minulosti stali. A samozrejme sem tam aj s tými „žltými kartami“, v záujme výsledku a hry. Ale koho to zaujíma?
Koho zaujíma, že z pohľadu Slovenska hráme v týchto dňoch majstrovstvá Európy, že máme šancu prekvapiť, ako Portugalsko v nedeľu? Koho zaujímajú nejaké zákony smerujúce k právnemu štátu, pracovné miesta pre regióny, a vôbec „dobré správy“. Podľa médií sa zdá, že nikoho. Ale som presvedčený, že tak, ako to zaujíma mňa a mojich kolegov, zaujíma to aj väčšinu obyvateľov Slovenska. A preto to má zmysel robiť naďalej. Aj napriek nadávkam, urážkam a veľkému kriku. Bez populizmu. A verím, že na dlho a pre budúcnosť aj bez extrémistov.
