Aktérom týchto udalostí nepomáhajú ani skutočné, alebo vyfabrikované mediálne senzácie, ani politikárčenie a ani populizmus. U nás na Slovensku korunu kráľovskú všetkému dodáva fakt, že sa začala volebná kampaň. Tým pádom všetko, počnúc činnosťou (nečinnosťou) vlády, reakciami politikov, až po novinárske otázky je podriadené tomuto faktu. Občan nestíha sledovať, koľko múdrych riešení, otvorených listov a stanovísk zaplavilo mediálny a online priestor, o sociálnych sietiach ani nehovoriac. Žiaľ sa v nich stráca to podstatné : v aktuálnom prípade riešenie pre občanov Gabčíkova, systematický, slušný a zodpovedný postoj k samotným migrantom a odpoveď na otázku, ako je možné, že vláda ignoruje hlas ľudu. Zodpovedné by podľa mňa bolo, odosobniť sa od volebnej kampane a sústrediť sa nie na likes na facebooku, ale na to podstatné. A tým je dosiahnutie stavu, aby na Slovensku fungoval právny štát a veci verejné boli dobre spravované.
Most-Híd ako jediná strana má vo svojom programe Občianska vízia posilnenie inštitútu miestnych referend. Sme toho názoru, že na základe doterajších skúseností je nevyhnutné zrevidovať systém pravidiel miestneho referenda. Treba zabezpečiť, aby zo strany vlády nebolo možné ignorovať vôľu obyvateľov, na druhej strane je samozrejme nevyhnutné aj to, aby boli pevne stanovené kritériá vymedzujúce priestor pre konanie miestnych referend. Aby referendum, pokiaľ je vyhlásené a platné malo záväzný charakter a aby ani nemohlo byť vyhlásené k témam, ktoré obmedzujú napĺňanie záväzkov štátu alebo miestnych samospráv. To po prvé.
Po druhé by som rád poznamenal, že poznám občanov Gabčíkova a sú tolerantní a mierumilovní ľudia. V Gabčíkove už boli v minulosti ubytované väčšie skupiny utečencov (z Afganistanu, z Čečenska) a neboli zaznamenané výraznejšie problémy medzi obyvateľmi Gabčíkova a týmito utečencami. Keď dnes v referende odmietli dočasne prijať 500 utečencov z Rakúska, nevychádza to teda z ich vlastnej zlej skúsenosti ale skôr z celkovej atmosféry strachu, ku ktorej výrazne prispeli aj niektorí politici, vrátane premiéra Fica. Keď sa pýtate, kde by sme umiestnili týchto utečencov, treba najskôr povedať, čo by sme robili inak, aby táto situácia vôbec nenastala. V prvom rade by sme nevyvolávali neprimerané obavy označovaním utečencov za teroristov, ktorí sem prichádzajú s jediným cieľom destabilizovať Európu a parazitovať na našom sociálnom systéme. V druhom rade by sme okamžite po prvej zmienke o referende vycestovali do Gabčíkova, diskutovali s jeho občanmi a snažili sa rozptýliť ich obavy. Priemiér neurobil ani jedno, ani druhé a dnes len žne, čo zasial. Musí sa rozhodnúť medzi dvoma zlými riešeniami – buď nedodržať medzinárodný záväzok, ktorý dalo Slovensko Rakúsku podpisom zmluvy o dočasnom umiestnení utečencov z preplneného rakúskeho tábora Traiskirchen do Gabčíkova alebo nerešpektovať výsledok miestneho referenda v Gabčíkove. Iná možnosť prakticky neexistuje, lebo je vysoko pravdepodobné, že podobné referendá by prebehli v každej inej obci, kde by vláda prípadne utečencov chcela umiestniť.
Nebudeme preto prilievať olej do ohna a prispievať k atmosfére strachu ďalšími vyhláseniami, pretože otázka kam umiestniť týchto utečencov je dnes už plne v zodpovednosti vlády a premiéra Fica. Robert Fico by mal preto miesto siláckych rečí v televízii neodkladne vycestovať do Gabčíkova, diskutovať s občanmi a snažiť sa zachrániť, čo sa ešte dá. A to aj vtedy, ak tam Smer nemá ani jedného voliča. Alebo možno práve preto.
