Krátka rozprávka o smutnej jedličke Evičke
Keď padal krásny biely sneh a vločky ťukali na okienko domčeka, v ktorom býval malý chlapček, vtedy sa to udialo. Bol Štedrý deň - Vianoce. Prišiel Ježiško, ktorý doniesol darčeky a veľkú jedličku. Na nej viseli vianočné gule, salónky, ozdoby a žiarivé svetielka. Na vrchole sa vznášal červený špic alebo to bola hviezdička?
Chlapček rýchlo bežal do obývačky. Veľmi sa tešil z darčekov, ktoré boli poukladané pod stromčekom. Boli medzi nimi: džíp, lego - bionicle - robot, rozkladacie auto - transformers, veľká autodráha, dlhá ako svet a všelijaké super darčeky. Tak sa z nich radoval, že až neskôr si všimol aké má ovisnuté konáre a je voľajaká smutná.
"Jedlička, čo sa ti stalo?" spýtal sa jej.
"Vieš, som smutná z toho, že keď skončia Vianoce vy ma vyhodíte do smetného koša," skleslo odpovedala a rozplakala sa.
Prišlo mu ľúto jedličky Evičky a napadlo mu, že sa spýta rodičov či by si ju mohli nechať aj na budúci rok.
A tak aj spravil. Lenže rodičia mu so smutným hlasom povedali zlú správu.
"Veď ona aj tak vyschne a nebude už na nič dobrá, len do koša." Stále sa vyhovárali.
Synček sa, ale nevzdal a hútal ako by mohol jedličke pomôcť.
Napadla ho skvelá vec, ktorú neskôr povedal rodičom a im sa jeho nápad zapáčil.
Po Vianociach zobrali jedličku do lesa. Znovu ju zasadili do zeme a poriadne zaliali. Po niekoľkých dňoch prišli a videli, že sa opäť usmieva, lebo jej narástli ešte aj nové korene.
Od tej doby chodili spolu na prechádzky do lesa polievať jedličku a boli šťastní, že ju nemuseli vyhodiť na smetisko.
