Experiment
Počas štúdia na vysokej škole som sa zúčastňoval rôznych večerných kurzov na tému komunikácie, skupinovej dynamiky, tímovej spolupráce a podobne. Na jednom z nich sme sa počas diskusie dostali k filmu Das Experiment natočenom na motíve Stanfordského väzenského experimentu. Známy americký psychológ Philip Zimbardo zorganizoval na univerzite v Stanforde (Kalifornia) experiment, počas ktorého pozoroval chovanie dobrovoľníkov, rozdelených do dvoch skupín: na väzňov a bacharov. Experiment nevyšiel podľa pôvodného plánu, zvrhol sa a musel byť predčasne ukončený. Bol však podnetom pre ďalšiu prácu, výskum a bádanie v oblasti psychológie.
Prikláňam sa k hodnoteniu na stránke IMDb a odporúčam pozrieť si nemecký film Das Experiment z roku 2001, v ktorom hrá hlavnú postavu Moritz Bleibtreu, a nie The Experiment z roku 2010. Tí, ktorých film zaujme, môžu siahnuť po niekoľko sto stranovej knihe Luciferov efekt od profesora Zimbarda a prečítať si o tom, ako sa z dobrých ľudí stávajú zlí (dostupné v českom preklade od vydavateľstva Academia).
Prial by som si, aby sme chápali, že postavenie v nejakej roli nám nedáva neobmedzenú moc.
Vlna
Druhým filmom, ktorý sa do istej miery podobá na predošlý, je film Die Welle a je taktiež natočený na motíve experimentu. Ron Jones, učiteľ histórie, ktorý namiesto náročného vysvetľovania tém súvisiacich s nacistickým Nemeckom, spravil so žiakmi experiment a spolu zažili, čo to znamená autokracia, disciplína a ako jednotlivec, vodca, dokáže ovplyvniť skupinu a aké nečakané a strašné následky to môže mať.
V prípade tohto filmu nemčina vytvára dojem, že zmanipulovaní žiaci boli z Nemecka. V skutočnosti sa aj tento experiment odohral v kalifornskom v meste Palo Alto.
Prial by som si, aby si ľudia zachovali vlastné kritické myslenie a triezve uvažovanie.
Leviatan
Tretím a posledným filmom je Leviatan, dráma Andreja Zvjaginceva z roku 2014 pomenovaná po bájnej morskej oblude. Tento film, ktorý som mal možnosť vidieť v bratislavskom Kino Film Europe, som dopozeral v nemom úžase a počas záverečných titulkov som sa snažil nabrať dych. Podobne ako aj iné filmy tohto režiséra, dej je zachytený dramatickými zábermi s hudbou fenomenálneho Philipa Glassa v pozadí. Film je drsný, hrubý, brutálny a skvelý. Zviagincev, rodák z Novosibirsku, vo svojom filme elegantne znázornil život ruskej rodiny v malom pobrežnom mestečku kdesi na severe. Prepojením mafie, vlády, cirkvi, hlúpych ľudí a alkoholu film naháňa zimomriavky.
Pre mňa sa legendárnou vetou z tohto filmu stali slová miestneho politika: „Nikdy si žiadne práva nemal, nemáš a ani nebudeš mať.“
Prial by som si, aby ľudia boli na seba dobrí.
