Za zakladateľa proletariátu sa považuje Karol Marx. Časom sa k jeho názorom tu a tam niečo pridávalo. Ďalšie jeho prvky učenia boli prijímané jednostranne, dogmaticky, spôsobom, ktotým by asi pre samotného Marxa nebol prijateľný. Marx videl predovšetkým priemyselnú revolúciu v Anglicku, vrátane jeho javov - tvrdých podmienok života robotníkov a ich vykorisťovaní majiteľmi továrni. Tvrdil, že to všetko raz musí prestať. Musí prestať rozdelenie spoločnosti na veľkú masu vykorisťovaných a malou skupinou vykorisťovateľov. Tu sa stretávame s pojmami rozdelenia ľudí do tried, ktoré podrobne popísal Lenin.Podľa Marxa štát slúžil vykorisťovateľom na vykorisťovanie. Keďže boli vykorisťovatelia bohatí a podľa neho zároveň veriacimi kresťanmi, tvrdil, že práve náboženstvo slúži najme vykorisťovateľom, preto začal otvorene vyhlasovať že náboženstvo je rakovinou ľudstva, čím sa neskôr začala robiť nezmyselná protináboženská politika. Okrem toho Marx tvrdil, že Revolúcia je najsvätejšia povinnosť každého človeka.
Podľa Lenina Marx svoje myšlienky prevzal najme z nemeckej filozofie, anglickej nár. ekonómie a z francúzskeho socializmu. Na tomto tvrdení bolo dosť pravdy. V r. 1848 vyšiel Manifest Komunistickej strany, v ktorom spomína víťaznú deomokraciu v kt. tvrdí, že slobodný vývoj každého je podmienkou slobodného vývoja všetkých. V manifeste sa spomínajú urč. ekon. opatrenia ako vyvlastnenie pozemk. vlastníctva, odstupňovaná DZP.konfiškácia majetku rebelov, centralizovaná kontrola komunikačných a dopravných prostriedkov, rovnaká povinnosť všetkých pracovať, kombinácia poľnohospodárstva s výrobným priemyslom, bezplatné verejné vzdelanie.Zároveň mal svoju predstavu, ako sa má revolúcia proletariátu vyvíjať na zákl. skúsenosti z Parížskej komúny. Jednalo sa o potlačenie stálej armády, polície, byrokacie a o všeobecné volebné právo. O komúne sa vyjadril, že to bola skutočná vláda robotníckej triedy.Samotný manifest je dôkazom toho, že Marx podporoval centralizujúci štát, ktotý by vylastnil súkromné vlastníctvo a majiteľov kapitálu, a teda štát, kt. by sústredil hospodárstvo vo svojich rukách. Podľa rozporuplnosti takých názorov sa dá povedať, že Marx v tomto bode nemal jeden názor. V manifeste možno nájsť 2 druhy štátov:
- politický štát
- ekonomický štát
Politický štát by mal byť použitý ako nástroj proti jeho bývalým užívateľom, a preto, politický štát musí prežiť počas trvania revolučného procesu a následne zaniknúť. Na druhej strane bol štát ekonomický, ktorý vo svojich rukách centralizuje ekonomiku a preberá ju z rúk kapitalistov. Jedná sa o plánovanú ekonomiku.Tu môžme poukázať na Marxa ako anticentralistu a ako aj na centralistu, ktorí si skutočne protirečia, môžeme to poukázať na príklade, že Marx odmieta politický štát, aj keď ho znova pripúšťa v praxi ako dočasné a nevzhnutné zlo, ďalej podporuje čiastočný ek. štát, aj keď nie navždy ako konečné riešenie, nakoniec sa Marx odovoláva úplného zrušenia štátu ako celku.
Pojem diktatúra proletariátu zaznel v Marxových spisoch niekoľkokrát, tento pojem možno nájsť aj v Kritike gothanského programu z r. 1875, kde sa píše: Medzi kapitalistickou a komunistickou spoločnosťou je obdobie revolučnej premeny z jednej na druhú, čo tomu zodpovedá je obdobie politického prechodu, kde štát nemôže byť nič iné ako revolučná diktatúra proletariátu. O diktatúre proletariátu neskôr otvorene hovoril aj Lenin. Pojem diktatúra Marx vnímal ako slovo pre revolúciu, znamenalo to iba použitie sily robotníckeho hnutia - proletariátu.
Marx sám prispel k tomu, že sa táto teória ukázala ako falošná. Komunisti sa však odvolávali na Marxove učenie, ale pritom sami odstránili všetko,čo dosiahlo robotnícke hnutie ku ktorému patrilo aj napr. právo na slobodné odbory.Otázku demokracie skúmal Lenin v troch fázach a to k fáze:
- kapitalistickej
- socialistickej
- komunistickej
I Idea demokracie sa podľa Lenina spájala s existenciou štátu. Demokracia je podľa neho formou štátu, jednou z jeho obmien. Pre Lenina bol štát organizáciou násilia na utláčanie nejakej triedy, špeciálnym nástrojom na donucovanie, alebo utláčanie.Ak je to tak, potom demokracia nemôže byť použitá simultánne s pojmom štát, avšak pre Lenina bola aosciácia demokracia rovná sa štát, nemenná. Tvrdil, že že štát je zlý, demokracia je tiež zlá. Na zákl. toho argumentoval že musí byť zničená podobne ako má byť zničený štát. Lenin definoval aj demokraciu aj na zákl. diktatúry proletariátu. Tvrdil, že táto diktatúra je omnoho demokratickejšia ako buržoázna teda kapitalistická demokracia. Podľa neho diktatúra proletariátu bola demokracia chudobnej väčšiny proti menšine vykorisťovateľov.
Rozdiel medzi Marxom a Leninom bol taký, že Marx nebol straníkom, hoci sa zúčastňoval v organizáciách straníckeho typu, ako boli napr. socialistické internacionály, pričom Lenin bol veľkým straníkom a stranu povýšil nad proletariát. Tvrdil, že práve strana je stelesnením proletariátu.
Lenin sa ďalej zaoberal otázkou demokracie v komunistickej spoločnosti. Podľa neho iba vtedy bude možná a uskutočnená úplná demokracia, ak v štáte vznikne komunizmus, pretože on sám je schopný poskytnúť úplnú demokraciu, čím bude úplnejšia, tým skôr sa stane nepotrebnou a vytratí sa sama od seba.Tu sa Lenin vracia k existencii demokracie, kt. je spojená s existenciou štátu a zamieta demokraciu v súvislosti s diktatúrou proletariátu. Takže demokracia v súvislostiach kapitalistickej demokracie neexistuje, avšak v súvislostiach dik. proletariátu môže existovať, lebo existuje pre väčšinu. Ale v súvislostiach komunizmu by nemala existovať lebo je zbytočná. Demokracia skáče od jednej fázy k ďalšej a keď dosiahne konečnú pozíciu, je už tak povediac zbytočné sa ňou zaoberať. V zásade demokacie pre Lenina znamená to isté ako diktatúra t.j uplatnenie sily a represívne násilie.
Keď Lenin dobyl a dostránil cársky štát, nebola to teória, ktorá vytvarovala prax, ale prax, ktorá zmietla teóriu. Bola to revolučná teoria zameraná na prax, kt. sa už predčasne rozletela v Leninových rukách. Odbúravanie štátu trvalo od r. 1917 kedy vypukla VOSR až do r. 1918. Leninský štát tak či onak nadobudol ústavný charakter, v ktorom bola vláda bez opozície a môžme už hovoriť ako o úplne vyvinutom diktátorskom štáte. Neskôr tento štát sa dostal do Stalinových rúk. Tu vzniká paradox taký, že kým Marx hlásal ozaniknutom štáte, práve Lenin ten štát pretvoril na úplne policajný a vraždiaci štát, ktorý vraždil ľudí bez rozdielu tried.
Marxizmus a leninizmnus sľuboval človeku splnenie rozumných snah. Vydáva sa za učenie, ktoré všetko upravuje podľa právne vedeckých zákonov. Vydával sa za pravý humanizmus, tvrdí, že všetko je pre človeka a hovorí o boji proti vykorisťovaniu a nespravodlivosti. Marxizmus a leninizmus sa odvoláva na svoje úspechy, to je ale zlé, pretože rôzne krajiny dokázali byť bez marxizmu a leninizmu. Je naozaj ťažko hovoriť o jeho úspechu aj napriek tomu, že sa v mnohých krajinách jeho učenie praktizovalo. Nakoniec samotná prax dokázala, že to nie je možné.
Marxizmus-leninizmus sa rovíjal a trvale menil, ani by sa kedykoľvek vydal svojej revolučnej maximy víťazstvom proletaritátu cez víťazstvo strany. Na ceste ku konečnému komunistickému cieľu. Preto sú Marxove pojmy triedy a spločnosti jednoznačné anachronické. Najväčšou slabinou Marxizmus a leniniymus má v tom, že je neschopný opustiť dávno zastaralé názory, prekonať dogmatizmus, nakoľko nové časy vyžadujú nové myšlienky.
Diela Marxa a Lenina Leninove dielo: Vývin kapitalizmu v Rusku - popisuje fungovanie kapitalistického systému, vo svojich dielach často spomína sociálnodemokratickú politiku, Dve taktiky sociálnej demokracie - kladie základy leninskej teórie socialistickej revolúcie, Dopis petrohradských robotníkov - odhaľuje oportunistické taktiky menšovikov, poukazuje na ich revizionistické korene, Kto sú priatelia ľudu a ako bojujú proti sociálno-demokratickej politike, Ekonomický obsah národníctva, Kapitalizmus v poľnohospodárstve, Protest ruských sociálnych demokratov Agrárna otázka a kritikovia Marxa a i.Marxove dielo: - Kapitalizmus, Manifest komunistickej strany. Vysvetlivky - Parížska komúna t.j. revolúčna vláda proletariátu vo Francúzsku
