Na začiatok stretka sme sa rozdelili do 3 skupín a posilnili sme sa čokoládou
Deti som oboznámila s tým, že budú navzájom medzi sebou súťažiť v piatich súťažiach. Víťaz každej získa jedno písmenko, ktoré doplní do tajničky.
Prvou súťažou bolo skladanie papierovej čiapky, ktorú súčasne museli aj celú vymaľovať tak, aby bola modro ružová
Druhou súťažou bolo pospájať 10 spiniek ukázať mi to a následne ich rozobrať
Treťou súťažou bolo napísať v časovom limite 3 minúty čo najviac slov začínajúcich písmenom M
Počet slov bol v 2 skupinách rovnaký, tak o víťazovi rozhodla hra: kameň-papier-nožnice
Štvrtou súťažou bolo:každá skupinka sa postavila do kruhu, pochytali sa za ruky a dostali na spojené ruky 1 opasok a museli sa cez neho všetci prevliecť s tým, že sa nemohli pustiť
Piatou úlohou bolo: deti šli za dvere a ja som poskrývala zvyšných 5 písmenok z tajničky. Potom som ich zavolala a ich úlohou bolo ich všetky nájsť. Skupinka, ktorá získala najviac písmenok, bla víťazná. Zatlieskali sme jej a nasledovalo spoločné poskladanie písmen v správnom poradí a doplnenie do tajničky
Posadali sme si všetci na stoličky a pračítala som im Príbeh o Trpaslíkovi Žgrloškovi,
Trpaslík ŽGRLOŠKO sa raz prechádzal lesom a v tom začul tajomný hlas:
„Počúvaj, Žgrloško, nechcel by si mať tri džbány striebra? Mohol by si si za ne kúpiť, čo len budeš chcieť.“
Žgrloško sa poobzeral , ale nikoho nevidel. Avšak jeho lakomosť sa prebudila, zvolal náhlivo: „Áno, samozrejme chcel by som ich mať.“
„Potom choď hneď domov“, hovoril hlas, „tam ich nájdeš.“
Žgrloško utekal domov, ako len vládal. A skutočne, vo svojej izbičke našiel dva džbány naplnené striebrom, a tretí bol len poloplný. Rýchlo si ich skryl pred ostatnými trpaslíkmi. Veľmi sa z nich tešil, ale ten tretí poloplný džbán mu nedal pokoj. Chcel ho naplniť, inak nebude môcť byť šťastný.
Vždy, keď dostal vreckové, alebo peniažky od babičky – trpaslíčky, alebo našiel niečo na ceste, utekal to vhodiť do tretieho džbánu. Ale džbán ostával rovnako naplnený do polovice. Od ocka- trpaslíka si vypýtal aj väčšie vreckové, ale koľkokoľvek striebra dal do džbánu, džbán zostal vždy naplnený len do polovice. Začal aj pracovať, aby si zarobil nejaké peniažky. Džbán prehltol každý peniaz, ktorý tam hodil, a predsa zostal tvrdohlavo poloprázdny. Stále behal hore-dole po cestičke, či náhodou znova nenájde nejakú mincu. Srnček, ktorý sa pásol na lúke už nestačil otáčať hlavou za Žgrloškom, ktorý bol stále viac a viac vyčerpaný a smutný. Inokedy ho vždy pekne pozdravil a pohladil, ale teraz si ho vôbec nevšímal.
Raz to už nevydržal a opýtal sa ho: „Počuj, Žgrloško, nie je to tak, že máš doma 3 džbány striebra?“
Žgrloško sa preľakol: „Ako to ty môžeš vedieť?“
„Viem to, pretože sa správaš presne tak, ako každý, ktorému zlý lesný duch ponúkol tri krčahy striebra.“
„Srnček, keď si teda taký múdry, čo mám robiť, už som z toho úplne zničený a ten tretí džbán nie a nie naplniť.“
„Aj mne už raz zlý lesný duch ponúkol tie tri džbány, vraj si budem môcť kúpiť čo len budem chcieť. Ja som sa ho hneď opýtal, či tie peniaze môžem potom aj niekomu darovať alebo kúpiť niekomu za ne darček. Keď duch počul, žeby som sa chcel s peniazmi podeliť, zmizol a už mi nikdy nič neponúkal. Teba sa mu podarilo nachytať na lakomstvo a preto si teraz taký nešťastný. Vráť mu peniaze a uvidíš , čo sa stane.“
Žgrloško sa zháčil: Vrátiť tie tri krásne džbány? Ale, veď odkedy ich má, je celý o ničom.
Tak zobral džbány, priniesol ich na miesto, kde sa s ním duch po prvýkrát rozprával, položil ich na zem a zakričal:„Hej, ty, čo si mi dal tie tri džbány, chcem sa ťa opýtať, či by som z nich mohol darovať mojim súrodencom trpaslíkom a kamarátovi srnčekovi?!“
Ako to vyriekol, džbány zmizli.
Naposledy vo svojom živote začul ešte duchov hlas:
„Vyhral si ŠTEDROŠKO, vyhral si nad svojou chamtivosťou a ja som prehral.“
Trpaslík počúval ako vo sne.
Čože, aký Štedroško? Ja som vyhral? Mám nové meno a k tomu takú radosť, ako ešte nikdy! A šťastný odskackal domov.
Po príbehu sme sa učili ako nebyť lakomý a podeliť sa so svojím kamarátom o kúsok keksíka. Rozdelila som keksíky na polovičný počet častí ako bolo detí. Každé druhé dieťa, ktoré si vzalo kúsok sa podelilo o ňu aj so svojím kamarátom
