Prečo je to vlastne tak? Človek je tvor spoločenský nech si každý hovorí čo chce, má potrebu rozprávať sa o svojich problémoch ale aj zážitkoch a veselých udalostiach, potrebuje sa s niekým o svoju skúsenosť podeliť, rozprávať sa aj o maličkostiach ale aj o závažných veciach.
Pokiaľ sa rozprávame s osobou ktorú niečo trápi, vlastne ani nepotrebuje poradiť, počut neakú konkrétnu radu, potrebuje sa s tým vlastne len niekomu zdôveriť. Ľudia potrebujú aby im niekto načúval a to obzvlášt v tejto "modernej" dobe, lebo nikto nema na nikoho čas, nikto iný nás nezaújma... Nechcem nikomu nič vyčítať je to proste tak... Doba je taká a človek sa nemá s kým ani len rozprávať.
V tomto smere sú mi strašne sympatický Gréci, Taliani, Španieli a podobné južné krajiny, sú to temperamentné národy ktorých život sa (hlavne vdaka krásnemu slnečnému počasiu) odohrával vždy na predsieni domu, na záhrade, prakticky na ulici... Každý s každým komunikuje, či už vrámci rodiny alebo priateľmi a podobne, nežijú tak hekticky a uzavrete/asociálne ako my.
Určite zato môže aj naša geologická poloha, nieje tu až tak slnečno, teda sme tu viac uzavretý do seba, do svojich malých prevažne panelových bytov starajúci sa sami o seba. Ale nie o tom som chcel...
Išlo mi skôr o to, že každý človek je vo svojej podsate spoločenský tvor, potrebuje neakú druhú stranu s ktorou sa môže podelit, druhá strana niekedy naozaj nemusí nič vravieť, stačí ak počúva. Vpodstate preto sú tak "úspešný" psychológovia, psychiatri a rôzne terapie.
Nechcem tu kázať alebo niečo podobné ale odkedy ľudia prestávajú chodiť na spoveďe, tak jednoducho potrebujú si to niečim nahradiť, niekomu sa "vyspovedať". Preto sú úspešné sociálne sieťe, kde môže človek písať svoje názory, komentovat a komunikovať so svojimi priateľmi. Pretože komunikácia v akejkoľvek forme je človeku blízka. Dôchodcovia chodia stále k doktorom hlavne kôly tomu, že sa majú s kým porozprávať, ľudia čo sú sami majú večšinou domáce zvieratko, lebo minimálne podvedome túžia mať pri sebe niekoho blízkeho. Je to jednoducho tak a je to prirodzené.
Človek sa môže brániť istý čas sa niekomu vyrozprávať, považovať to za nepotrebné, no ak sa tomu bude dlhšie brániť, nakoniec ho to dostane a môže mať veľké psychické problémy, stať sa alkoholikom alebo ktovie čo ešte...
Preto sa nebojte otvorene komunikovať so svojimy priaťeľmi, s rodinou ale aj načúvať !!! Nikto si o vás nič nepomyslí a vyrozpráva sa aj on vám a obom vám bude lepšie...
Prajem vám aby ste sa mali s kým porozprávať čo i len o všedných veciach "blbostiach" lebo aj keď sa niektorý tvária, že druhých nepotrebujú... Nikto nechce byť sám...
(P.S - za gramatické chyby sa ospravedlňujem...)
