počujem pesničku a čija to chyža a mám z toho radosť! (moji známi už tušia, že niečo nie je v poriadku.) je to jediná ľudovka, ktorú mám v ntbk, aj to len zo srandy. v takom maličkom súbore sk hyti. milujem nie len zahraničnú hudbu ale aj život za hranicami. všeobecne.
ale po 2 krásnych mesiacoch v italii prišla na mňa taká zvláštna chvíľka, že by som hneď išla domov. hm? ani neviem prečo. veštko ok. sme v krásnych talianskych alpách na prázdninách, je príjemne teplúčko, decká neotravujú, pohodička. ale ako som jedla marhuľu, vynorila sa spomienka na úplne obyčajné úžastné prázdniny doma.
hromadné zaváranie marhúľ od tety z juhu pre celú rodinu u babky, zberanie čerešní, hrušiek, egrešov a kadečoho v sade u druhých starých rodičov, klasické slovenské jedlá od babky, prázdniny u všetkých príbuzných s bratrancami, sesternicami, tetami, ujami, dedkami, babkami (kufre som balila ešte aj keď som išla k babke cez cestu), večer na ihrisku s kamošmi a volejbalkou, na čučoriedky (u nás borovnice) do lesa, ráno povinné nudné seriály so segrami, na bajkoch obehať spolužiakov v okolitých dedinách, vypadnúť na rodinný výlet niekam za hranice v napraskanom aute po strop, kosenie záhrady, maľovanie plotov, neznášané letné upratovanie, maliny a jahody z nášho dvora s cukrom, chaty a opekačky so spolužiakmi, príšerné disky kdesi ďaleko, preplnené kúpaliská... také klasické, také krasné.
... aké som zažívala každé leto, kým som v 17tke nevypadla do londýna, a potom na mallorcu, a teraz tu, a nabudúce ktoviekde. iste nie doma. zvláštne je, že každú jar mám panický strach presne z toho – leto strávené doma = bŕŕŕŕŕ.
ale prečo...? musela som sa nad tým vážne zamyslieť, lebo pri mojej spontánnosti môžem okamžite sadnúť do lietadla na smer: domov. (teda bola by som toho schpná, keby cela italia nebola ku mne taká milá.) výsledok je ešte smutnejší: lebo také letá sa skončili.
najväčší problém je, že sme vyrástli. (hoci ja som veľkou časťou stále dieťa.) kamoši sa tiež rozbehli do sveta (teda väčšina), na borovnice som príliž pohodlná (šľapať do lesa za hmyzom?), bike sa pokazil, volejbalka praskla, na mieste jahôd je trávnik, babkinu kuchyňu nenahradí nikto a ja som sa to nestihla naučiť, seriály som už videla, zavárame málo, aj rodinné výlety sa konajú už vo veľkom autisku. konštatovanie na plač.
ale nič nie je také hrozné ako sa na prvý pohľad zdá. (optimista sa vracia na scénu...) tento rok idem domov už posledného augusta (ak si nevymyslím zase nejaký výlet) a všetko bude fajn. pomaly dojdu aj kamoši na rodnú hrudu a pokecame o zážitkoch, pokrstime chatu, oslavime narodky, naši mi zaručene nechaju doma ešte nejaku robotu, pôjdem s dedom do sadu, s babkou ešte zavaríme dajaké lečo a pôjdeme k tete na vinobranie, ak motyka vystrelí, sadneme s našimi do auta na smer: nejaký camp v HR, spravím si nudný deň pred telkou (to tak raz za polroka povinne absolvujem), na segrinom bikeu zájdeme do susednej dediny... dobre to znie. už teraz som busy na tie 3 týždneJ (a to som minulý rok bola doma 3 dni a predtým som došla rovno do školy.)
vlastne som to celkom fajn poriešila. 4 mesiace na SK by som aj tak nezvládla, hoci taký mesiac v strede leta – počas festivalovej sezóny – by neuškodil. no uvidím ako to poriešim na ďalší rok. lebo aj take leto niekde preč preč má niečo wow! do seba. ale o tom inokedy...
: : pred bodkou: zabila som síce čas určený na 4. lekciu talienčiny ale cítim sa celkom fajn a teším sa, že počujem už posledý song z SK hytiJ
