toto je moja domáca úloha na predmet základy jazykovej kultúry z letného semestra prvého ročníka. vopred sa ospravedlňujem, že som na požiadanie vyučujúcej musela použiť aj konkrétne príklady k danej téme, takže dávam do pozornosti: mládeži neprístupné! (a neplatí ani výhovorka, že to potrebujete na referát).
vulgarizmy- vyjadrovací prostriedok ako iné -izmy, ale ...
v ušiach mi hrá romanticky znejúca pesnička s príjemným hlasom, ktorý po sladko odspievaných tónoch začne rozprávať: „a potom skončila noc a spolu sní skončil i sen, ktorým si prolétla jako létavice. řekla si mi: ,neodcházej´, ale já musím odejít. Každý musíme jít dál svou cestou sám, ale v našich srdcích zůstavame jako přátelé. ano, jako přátelé.“ po tom pokračuje skupina chinaski poriadne forte spievať: „ty kurvo zkurvená!“ ... a ja si musím bleskovo stíšiť na môj vkus trochu vulgárnejšiu ale obľúbenú pesničku, aby som nerizkovala prípadné rozhorčenie spolucestujúcich. ale bolo by oprávnené? veď vulgarizmy patria do lexiky.
na konte príjemnej a veselej českej skupiny je to unikát, ale myslím, že textár veľmi presne vyjadril svoje pocity. a nejde v hudbe o to? v tejto súvislosti je mi trochu ľúto eminema a podobných raperov, ktorí životné sklamania prežívajú asi neustále ... namiesto filmu 8 mile/> by som radšej spomenula kosturicov čierna mačka biely kocúr, kde režisér vďaka „slušnejším“ slovám autenticky vykreslil rómske prostredie. takže podľa mňa v umeleckom jazyku majú svoje miesto.
na druhej strane v každodennom živote ich nejako nemusím. u nás v rodine sa nikdy nepoužívali a „vybrané“ slová som prvykrát počula ako decko na futbale a od šoféra žiackeho autobusu. dokonca aj do kelu som považovala za nadávku. až kým som to nepočula od kostolníkovho syna. no ako pribúdali roky, skúsenosti, známosti, rozširovala sa moja slovná zásoba a pojmy ako džubať či kurevník prešli z pasívnej do aktívnej časti. príležitostne sem preskočia aj iné slovíčka, ktoré si moje podvedomie pamätá hlavne z čias gymnázia v zadnej lavici s čisto pánskou spoločnosťou.
tieto príležitosti by som mohla rozdeliť do dvoch kategórií. najprv prípady, keď už neviem ako inač sa vyzúriť a ukľudniť; tých je veľmi veľmi veľmi málo. ale naposledy som zvolila toto riešenie pri probléme zvanom: rakovina mi opäť ukradla niekoho blízkeho. musela som trochu zvážiť aj osobu, ktorá by bola ochotná a schopná stráviť dlhší vulgárny monológ na adresu spomínanej choroby, lebo určite by drvivú väčšinu môjho okolia použitý slovník v mojom prípade prekvapil, možno aj sklamal. našťastie sa taká našla, pochopila a pomohla. bol to môj dlho spolusediaci kolega zo školskej lavice a zároveň učiteľ „cudzích“ slov v jednom.
druhý prípad sú citácie, tých je veľmi málo. nuž opisované situácie nie sú také vtipné, ak ich len prerozprávate. napríklad kamarát vysvetľoval spolužiačke matiku cez telefón: „jebneš tam bod P, ťahááááš cez neho priamku p až do piči, tak na ten pojebany prienik jebneš bod R ... a musí ti to výjsť krásne po piči.“ len si to potom musela na skúške preložiť do inej reči.
a málo je situácií, keď ich riešim zo študentského pohľadu. ako keď na školskom výlete sme riešili problém, ako sa vlastne spisovne hreší: do piči alebo do piče. my na východe zásadne s ,i´, ale po určení vzoru sme uznali správnosť západniarom. len škoda, že nám to náš slovenčinár nechcel potvrdiť ... doteraz žijem v neistote, či v slabej chvíľke neurazím ešte aj rodnú slovenčinu. ako veční študenti sme si poslovenčili angličtinu alebo jednoducho odvodením vznikli neologizmy ako shitny či fuckam ti, neokokot aj arcikokot. inšpirujú nás aj slovníky s nadávkami v rôznych cudzích jazykoch. tak sa kamarátka naučila prvé španielske slovo – la puta a spolužiaci si z hodín španielčiny okrem hola! pamätajú len hijo del koño. a pri tom študovaní cudzích jazykov sa v jednom takom špeciálnom slovníku pre cudzincov na slovensku vysvetľuje aj spojenie po piči, a to ako veľmi dobré, výborne.
sugestívne sa musím vyjadriť k týmto slovám nepriaznivo. už len preto, že ochudobňujú našu slovnú zásobu. veď si len vezmime základ slova jebať, z ktorého vzniklo jebak, jebko, pojeb, pojebaný, či pojebať s veľmi širokým využitím i významom a nevyužívajú sa tak synonymá.
preto, aj pre nelásku voči tvrdým a hanebným výrazom v bežnom jazyku, oveľa radšej používam upravené formy ako kokos, ebeš, pojebabrať, ty uju!, do pizzi a podobne. ty kokos, tak dúfam, že som túto prácu nepojebabrala, lebo ak si žiadny ujo z tejto práce nič nevezme, tak ma asi potom ebne a niekoho pošlem do pizzi.
: : pred bodkou: oproti orginálnemu vypracovanie úlohy sú tu zmenené len veľké písmená, ktoré mi tak strašne dráždili oči... (ale v matematike majú odpustené:). reakciu profesorky neviem, lebo som jaksi taksi na nejakej hodine chýbala, takže nemám žiadnym odborníkom potrdené, že môj názor je úplne scestný. takže možno nie je.
