Svoj názor odôvodňuje tým, že rast miezd je dostatočný a globálna ekonomika pokračuje v raste (aj keď Británia má najslabší ekonomický rast z krajín G7).
McCafferty zároveň poznamenal, že Británia zaostávala v inflácii takmer po celú dekádu, no konečne sa krajine podarilo naštartovať rast cenovej hladiny (najmä cez slabú libru, ktorá po Brexite stratila 20 %, ale inflácii pomáha aj dostatočný rast miezd v krajine).
Bank of England v novembri 2017 zvýšila prvý krát sadzby po takmer dekáde a hlavná úroková sadzba sa posunula o 0,25 % nahor na 0,50 %. Na februárovom zasadnutí centrálna banka zvolila mierne jastrabiu rétoriku a aktuálne očakáva, že pravdepodobne bude musieť zvyšovať sadzby rýchlejšie, ako sa predpokladalo v roku 2017. Libra vďaka tomu posilnila nad 1,40 voči doláru a trh začal započítavať zvyšovanie sadzieb už v máji. Dovtedy investori očakávali ďalší rast sadzieb v júni. Druhé zvyšovanie sadzieb by malo prísť podľa trhových odhadov v novembri.
Ian ale zároveň tvrdí, že ešte si nie je istý, či bude hlasovať za rast sadzieb v máji. Zároveň však obhajoval novembrový rast sadzieb, nakoľko dáta z ekonomiky, ani vývoj v rokovaniach o Brexite neboli negatívne ovplyvnené zvyšovaním sadzieb.
Trh práce v Británii zostáva veľmi silný a aktuálne už McCafferty nevidí príliš veľký priestor na znižovanie miery nezamestnanosti. Tá je najnižšia od roku 1975. Ak chcú firmy najímať ľudí, musia ich prebrať z inej firmy využitím vyššej mzdy, alebo si ich pôvodné firmy udržia napríklad zvýšením mzdy. Rast miezd tiež bude mať inflačné tendencie, a preto by mala Bank of England pokračovať vo zvyšovaní sadzieb.
Ak by sme videli dvojnásobný rast sadzieb tento rok, mohlo by to posilniť libru hlavne voči jenu a euru. Tam totiž centrálne banky stále tlačia peniaze a zvyšovanie sadzieb je tak zatiaľ v nedohľadne.
