To sa už do nášho začnú valiť také ozajstné lásky, aj keď niekedy nepravé, čo sa snažia zmeniť náš život. Dosť často sa stáva, že tieto „lásky“ nás skôr či neskôr omrzia. Uvedomíme si, že to nie je tá ktorú naozaj hľadáme a v tej chvíli si začneme hľadať inú. Ak si to takto budeme vravieť stále, tak sa môže stať, že pri tom hľadaní aj ostaneme a zostarneme.
Moja dobra nálada sa väčšinou zastaví vo chvíli, keď sa mi niečo nepodarí, keď mi veci nevychádzajú tak ako som si naplánoval alebo proste keď na mňa niekto nemá čas a ja tu danú osobu práve potrebujem k svojmu šťastiu. Väčšinou moju náladu dokáže pokaziť láska. Nikdy neviem, čo mám od nej práve čakať. Keď si už myslím, že nemám čo stratiť, tak v niektorých prípadoch dokážem stratiť veľa. Nikdy nie zas natoľko, aby som sa nevedel postaviť a ísť ďalej. Neviem si predstaviť čo by som robil, keby som naozaj stratil toľko, aby som sa už postaviť nevedel.
Niekedy je to pre mňa až nepochopiteľné, keď sa všetko začne vyvíjať ako to len najlepšie ide a z ničoho nič sa to všetko v jednom okamihu zastaví a rozplynie ako snehová vločka v lete. Je to pre mňa fakt taká záhada.
Nedávno som to tak trochu aj pochopil po jednom rozhovore s človekom s veľkými skúsenosťami. Každý pohľad na danú situáciu je veľmi zaujímavý a stojí za premýšľanie. Zistil som, že myslenie človeka je veľmi pretaktizované. Za všetkým treba hľadať určitý plán. Plán človeka na únik alebo na hlbšie sa ponorenie. Plán na zistenie odvahy, vytrvalosti a veľa iných schopnosti, ktoré človek vo svojom živote ešte nepreskúmal.
Takže za každým správaním človeka treba hľadať niečo hlbšie. Možno niečo, čo chce človek zistiť o sebe alebo o druhých.
Ak ste tomuto článku nejako nepochopili, tak to nevadí, pretože sme na tom rovnako.....
