Nič už nebude také ako niekedy . Okrem kresla v mojej izbe, toho starého hnedého kresla, ktoré tróni oproti posteli už deviaty rok. Práve v tomto kresle sa teraz chúlim sama so sebou a s účasťou nevítaného hosťa. Spomienka tak abstraktná a pritom taká živá. Bolestná spomienka. Niekde v hrudi tam pri srdci prebývala bolesť. Tieto dni bola taká ťažká, že ak by som ju chcela lokalizovať , čo pri najmenšom nechcem , našla by som jej ťarchu niekde pri bedrách . Taká ťažká je. Vedľa mojej kôpky nešťastia bol stolík na ktorom ležala kopa listov. Ich odosielateľ bol známy. Nanešťastie. Avšak tú pálčivú spomienku si stále pripomínam.
Posledný deň prázdnin. Zdvihla som telefón a vyťukala som notoricky známe číslo mojej najlepšej kamošky Moniky. Dlho zvonilo. Samozrejme, včera sme sa zdržali v bare, tak si to dnes Monča kompenzuje.
Ale nakoniec sa ozval jej unavený hlas : ,, Počúvam ,´´ a zívla si nahlas.
,, Dobré ráno spáč. Posledný deň prázdnin pred nami. Platí dnešná párty u Martina ? ,´´opýtala som sa naliehavo.
,,Jasné Zuzi, neviem sa dočkať jeho párty. Navyše sa vráti jeho brat z výmenného pobytu. Môžeme vyraziť o ôsmej ? ,´´ opýtala sa nadšene.
,,Platí, čo si oblečieme ? Ja si dám asi tie letné biele šaty a nové botičky,´´ čakala som na jej schválenie.
,, Super ale daj si fialový opasok. Ja si dám zelené šortky a nové žlté tričko,´´ odpovedala suverejne. ,, Tak o ôsmej u mňa .´´
,, Bye.´´
,, Bye,´´ položila som.
Nevedela som sa dočkať večera.Zuzi bola u mňa o ôsmej a pred odchodom sme sa ohodnotili a urobili si tradične pár fotiek. Martin nebýval ďaleko od môjho domu.So Zuzi sme sa dohodli, že tento večer niekomu popletieme hlavu. Martin je náš spolužiak a jeho kamarátov nepoznám dobre. Dom bol plný. S Mončou sme si začali hľadať nejakého adepta , s ktorým budeme tancovať slaďáky. Zuzi si rýchlo vytipovala Martinového spoluhráča z futbalového tímu. Ja som bola na konci síl. Bolo ich veľa milých , ale žiadny schopný tanečník. Avšak jeden ma predsa oslovil.V bazéne vplával neznámy chalan. Snažila som sa odtrhnúť oči od neho , ale boli zmagnetizované. Prečo tento chalan pláva v bazéne namiesto flámovania s ostatnými ?
Vtedy ku mne prehovoril :,, Plný dom ľudí, hudba , zábava. Prečo si uprednostnila samotu vonka ? ,´´vyzvedal výrazným hlasom.
,, Odpoveď je možno rovnaká ako dôvod prečo si ty uprednostnil bazén pred zábavou s ostatnými, ´´ usmiala som sa víťazne. V tom spustil smiech. A ja tiež.
,, Odpoveď na otázku otázka. Ja som sa prišiel schladiť a tiež popremýšľať. Na chvíľu vypnúť. A teba čo pritiahlo vonka ?´´ Vyšiel z bazéna a všimla som si jeho vyšportované telo.
,, Ja čakám na tanečné kolo oldies a hľadám niekoho kto si zatancuje.´´ Oči sa nám obom rožiarili.
,, Idem si obliecť niečo pohodlnejšie a rezervujem si u tebe jeden tanec, ´´ odpovedal a nečakal na reakciu a vošiel do domu. Po chvíli , čo som ostala v údive ma zavolala Zuzi do vnútra. Chcela mi predstaviť Martinoveho brata. Na prekvapenie Martinov brat bol chlapec z bazéna. Volal sa Tomáš. Prirodzene sa medzi nami rozvinula súvislá konverzácia. Zuzi bola šokovaná. Keď sa na chvíľu zdialil,rýchlo sa presunul k dídžejovému pultu a povedal do mikrofónu:,, Slečna v bielych šatách začíname kolo oldies a týmto vás vyzývam do tanca. Smiem prosiť ? ´´ Vďaka nejakej zázračnej sile som sa nerozsypala. Tomáš pred chvíľou stál predomnou. Zistila som , že Tomáš je skutočne dobrý tanečník. Po tomto úžasnom večeri , ktorý som pretancovala len s ním nám bolo dvom jasné, že netancujeme spolu naposledy. Prvý deň v škole som ostala v šoku , keď som zistila, že Tomáš chodí do rovnakej školy. Rok bol v Amerike na výmennom pobyte. Pripadalo mi to ako zo seriálu .
Začiatok roka bol veľmi príjemný, sprevádzaný početnými schôdzkami s Tomášom . Na Tomášovi bolo úžasne to, že vedel počúvať a v mnoho sme sa dopĺňali. Nadštandardný priateľský vzťah začal prerastať do lásky. Boli sme neustále spolu v škole, u nás či u nich. Dokonca sme sa spoločne učili. Tomáš bol dobrý v matematike a ja som mu pomáhala so slovenčinou. V písaní slohových prác bol skutočne antitalent. V decembri, keď sme oslavovali prvý mesiac sme boli spoločne na chate v horách s kamarátmi, kde sme oslávili Nový rok. Každým dňom som bola šťastnejšia . Nič mi nechýbalo. Mali sme množstvo spoločných záujmov a on vždy vedel ako ma potešiť. Často ma obdarovával kvetmi , čo mi pripomínalo rozprávku. Ani som nezbadala , že je Valentín. Obyčajné dni sú rovnaké ako sviatok zaľúbených. Pri maškrtení čokolády mi šepol do ucha jeho zamatovým hlasom : ,, V tento deň, keď pre mňa nepochopiteľne niektorí ľudia vyhlasujú, že ich láska je silnejšia a treba ju oslavovať , pýtam sa sám seba, či je možné ťa milovať viac. ´´ Tieto slová vytlačili z mojich očí spád sĺz a vzali mi akékoľvek slová. Napokon po pár minútach som sa zmohla na to aby som povedala : ,, Milujem ťa. ´´ Slov už nebolo treba. To bol náš Valentín. My dvaja. Pri stretnutí so Zuzi som už premýšľala, čo kúpim Tomášovi na narodeniny a taktiež polročné výročie. Máj lásky čas bol tu ani sme sa nenazdali. Siedmy máj bol deň, keď sme mali na pláne osláviť našich prvých šesť mesiacov.
Tomáš ma vyzdvihol o jedenástej . Stál pri dverách viac ako s tuctom ruží. Oblečené som mala žlté šaty, ktoré boli tak pohodlné , že som si ich kúpila aj v červenom. Okrem špirály, čiernej ceruzky na oči a lesku na pery som to nepreháňala s úpravami. A prečo aj . Cítila som sa vynikajúco. Nevidela som dôvod , prečo Tomáš stál s otvorenými ústami pri vchodových dverách, ale po chvíli zo seba dostal slová, ktoré by asi podlomili nohy každej normálnej babe , ktorá má aspoň najmenší zmysel pre romantiku : ,, Anjel na Zemi , tak krásny a len môj.´´ Nejde ani tak o tie slová ako o osobu , ktorá mi to povedala. Ostal priestor už len pre náš bozk. Pri ňom môj svet opustil priestor času a zastal. Myseľ prestala pracovať. Tomáš vyzeral úžasne. Športová elegancia. To ma vždy dostane. Milujem ju. A je ho tiež. Samozrejme ,ale viac.
Tento deň bol taký úžasný. Začal sa prechádzkou v parku, ktorý bol v najkrajšom rozkvete. Potom sme sa spoločne naobedovali. Poobede sme si urobili piknik v okolí zámku. Večer sme skončili tam , kde sme dnešný deň začali - v parku. Neskôr u mňa doma sme sa napchávali čokoládou , jahodami a pozerali sme obľúbené filmy.
Po tomto víkende bolo ťažké sa vrátiť do každodennej reality . Tomáš dnes navyše nebol v škole , pretože musel ísť k zubárke. Na tento deň ťažko zabudnem , kiežby som mohla. Pri skrinkách som stretla Ondreja ,ktorý bol veľmi dobrý kamarát Tomáša.
,, Zdravím Lucka, ako sa darí ?, ´´ nahodil debatu rýchlo.
,, Ahoj Ondrej, je ťažké byť v škole po víkende.´´
,, Odhadujem , že bol veľmi krátky pre vás dvoch. Kde je ozaj Tomáš ? ´´
,, Dnes musel ísť k zubárovi, ale na štvrtú hodinu by tu mal byť, ´´ skonštatovala som , ,,pričom som zúfala nad tým, že aký dlhý čas od večera nie som v prítomnosti s Tomášom.
,, Kto by povedal, že po tom všetkom budete spolu ,´´ poznamenal Ondrej, čo ma zneistilo, keď som si to zopakovala v duchu ešte raz , čo mi povedal.
,, Prepáč čo tým myslíš ? ,´´ prestala som si vykladať knihy zo skrinky. Vedela som o tom , že som sa Ondrejovi páčila. Býval na tej istej ulici čo ja. Ale nemá najmenšie dôvody na vymýšľanie kecov, ktoré ma dosť znervózňovali.
,, Myslím tú stávku čo sme mali s Tomášom.´´
,, Akú stávku ? ,´´ nervózne som sa spýtala so zvýšeným tlakom , ktorý som cítila s každým tlkotom môjho srdca.
,, Predsa tú , myslím starú záležitosť, vtedy keď si ma neustále odmietala a pôsobila si dosť namyslene a odmietavo voči mne, Tomáš sa naštval na teba, že si namyslené dievča, ktoré potrebuje príučku. Povedal, že ťa zbalí,namotá a potom ťa odmietne aby si videla , aké to je, keď ťa niekto odmietne. Ale to je už veľmi stará záležitosť. No to ti Tomáš musel povedať ,´´dokončil monológ . Vtedy došlo k výbuchu v mojej hrudi. Ondrej ihneď spozoroval , že nič netuším .
,, Tebe o tom nepovedal ? ´´ Nebola som schopná odpovede. S plačom som vybehla na školský dvor. Strávila som tam asi dve hodiny. Čas som nevedela vnímať. Prišla mi sms-ka, že Tomáš bude každú chvíľu v škole. Pár minút som sedela bez pohybu a rozmýšľala som čo robiť. Ostať a počkať na Tomáša, vynadať mu za to všetko , čo mi nepovedal a čo ma tak zranilo alebo ísť domov a nechať nech sa ma tá bolesť hlboko vo vnútri zmocní a presiakne každé tkanivo môjho ja. Keď som sa postavila na odchod bol tam Tomáš so slzami v očiach ma objal.
,, Ondrej mi volal, nechaj ma hovoriť,´´ položil mi prst na ústa aby mohol pokračovať. Bolo veľmi ľahké zbaviť ma slova. Pochybujem , či som vôbec vnímala okolie. Zármutok sa ma zmocnil celej.
,, Na začiatku možno prvý týždeň to bola vec stávky ale potom to bolo už len o tebe a mne. To predsa vieš. Musíš to vedieť. Páčila si sa m od začiatku. Ja viem, neznášaš klamstvá. Nechcem sa ospravedlňovať ale robil som to kvôli Ondrejovi. Vôbec som ťa nepoznal a vnímal som ťa len ako nejakú rozmarnú babu ,ktorá sa hrá s chalanmi. A potom som už nemal síl ti to povedať , bál som sa , že sa to zmení , že ťa stratím. Ja ťa ľúbim. ´´
,, Ako ti mám veriť? Mal si mi to povedať. Neviem čo by som urobila ale všetko je lepšie ako klamstvo. Sklamal si ma ..., ´´ strácala som slová.
,, Idem teraz domov , nechaj ma, potrebujem čas .´´
,, Nie ja ti nedovolím odísť. Neutečieš mi. Som idiot, to priznávam. Už pri prvom tanci si ma poplietla. Tá stávka bola hlúposť,´´ chytil ma za ruku so slzami v očiach. ,, Ale ja ťa bezvýhradne ľúbim . Celú. Tvoj úsmev ,hlas , vôňu vlasov i to ako ma opravuješ . To všetko dobre vieš. Odpusť mi , je mi ľúto.´´ Vydala som sa som zo seba len dve slová : ,, Potrebujem čas ,´´ s nekontrolovateľným plačom som bežala až kým som nezastala v mojej izbe. Dom bol prázdny. Celý týždeň som bola doma. Išla som k doktorke s tým, že mám nízky tlak a cítim sa slabá. Nemusela som nič predstierať. Nevyzerala som najlepšie. Tento týždeň bol nekonečný. Dni trvali ako mesiace. Sama útopia. Moje oči už boli také preplakané, že som ich necítila.
Tak a stále tu sedím a premýšľajúc ako nikdy v živote. Mobil som mala zaplavený množstvom zmeškaných hovorov a sms-iek. Tomášove pokusy o návštevy odbíjala moja mama. Dneska ma prekvapila návšteva Ondreja. Vstúpil do mojej izby a zháčil sa , keď ma videl.
,, Nevyzeráš o nič lepšie ako Tomáš . ´´ Ticho som vzlykla. ,, Počúvaj ma ,nebudem dlhšie sledovať vašu deštrukciu. Odpusť mu. Stávka bola môj nápad. Vždy som ťa chcel. A ty si si ma skoro vôbec nevšímala. Bál sa, že ťa stratí preto ti to nepovedal. Chápeš ? Zabudni a odpusť. Urob niečo. Tomáš tiež nie je v škole a ma pred maturitou . Nevie sa ani učiť. Prosím .´´ Stisol mi ruku a odišiel. Po jeho odchode som zobrala zo stolíka listy s básňami, ktoré mi Tomáš napísal. Neubránila som sa slzám. Vtedy mi to došlo. Básne boli preplnené vyznaní a krásnych slov. Na stolíku okrem listov bola kôpka našich spoločných fotiek. Dokonca aj jedna z večera , keď sme sa stretli. V mysli sa mi preblesla jedna vec. Nedokážem na to všetko zabudnúť a v skutočnosti to ani nechcem.Odpustenie. Láska. Ja ho milujem . Ja nechcem byť bez neho. Rýchlo som si natiahla nohavice a tričko bez ohľadu na výzor som sa rozbehla najrýchlejšie ako som vedela. Dnes je nedeľa. Dúfam , že Tomáš je doma. Ak je na tom ako ja, tak isto hej. Zabočila som na jeho ulicu a o pár minút som už zbadala Martina pri aute pred garážou.
,, Je doma? ,´´ naliehavo som vykríkla na Martina.
,, Čo myslíš ? ,´´ odvetil Martin.
Nestrácala som čas. Vbehla som do domu cez vchodové dvere. Schody som brala po troch. A bola som tam . Pred známymi dverami Tomášovej izby. Zaklopala som . Žiadny ohlas. Vkročila som. Tomášova izba zvyčajne vždy poriadená bola v totálnom chaose. Tomáš ležal na posteli bledý s červenými očami a fotkami nás oboch navôkol.
,, Tomáš , ´´ prihovorila som sa mu. On vyletel z posteli a ledva chytal dych.
,, Luci ...´´ V tom som sa mu skočila do reči. Nevedela som sa na neho vynadívať. Nevidela som ho celý týždeň. Večnosť.
,, Nechaj ma rozprávať. Premýšľala som . Urobil si chybu, že si mi to nepovedal. V tú chvíľu ma to ranilo. Ale teraz...,´´ hľadala som energiu, ,,teraz viem, že moja láska k tebe nemôže skončiť. Sme ľudia. Robíme chyby. Chcem aby si vedel, že ťa bezvýhradne ľúbim a odpúšťam ti napriek klamstvu.´´
Tomášova tvar nabrala na farbe. Chcel niečo povedať ale už som nedovolila aby niečo oddialilo chvíľu, keď sa dostanem do jeho náručia. Obišla som jeho tašku na zemi a hodila som sa mu do náručia a vtiskla mu bozk na pery.
Opäť sme boli spolu , len my dvaja . Všetko sa pominulo. Náš bozk bolo takmer nemožné ukončiť. Tomáš ma tak silno zovieral, že som si pripadala ako časť jeho tela. Predsa som svoje pery odtrhla a povedala som mu do ucha: ,, Prepáč , že som odišla hoci som mala ostať pri tebe. Ten týždeň bol nekonečný,´´ vydala som zo seba. Tomášov roztrasený hlas sa ozýval v mojej hlave: ,, Milujem ťa .´´
