Dnes žijeme v demokratickej spoločnosti , avšak pritom na druhej strane sme i tak pod nadvládou silnejších , ktorí rozhodujú o osude nášho štátu. Istým spôsobom sme od nich závislí -od ich rozhodnutí. Sme súčasťou sa takzvanej nepriamej demokracie, kde si prostredníctvom volieb volíme tých o ktorých si myslíme, že sú schopní robiť správne rozhodnutia v záujem štátu , jeho prosperity a občanov.
Pokiaľ voľby dopadnú podľa našich očakávaní, ako voliči čakáme na aktivitu , ktorú majú preukázať nami zvolení kandidáti. Stáva sa však , že k naplnení sľubov často nedochádza, alebo sa úplne minú tomu čo sľúbili občanom. Istotne to nie je ľahké robiť zmeny vo fungovaní vlády, nie každý je toho schopný , ale preto si volíme kandidátov o ktorých si myslíme , že sú schopní robiť zmeny. Predsa oni sa toho dobrovoľne chopia, keď nastupujú do kandidatúry. Potom dochádza ku kritike . My voliči však máme úplný nárok na kritiku . Kritizujeme čo sa nám nepáči, vyjadrujeme nesúhlas, istým spôsobom sa snažíme poukázať na nespokojnosť a ako si predstavujeme ďalšie smerovanie vedenia štátu.
Pri porovnávaní a zvažovaní súčasnej demokracie s demokraciou v Antickom Grécku , že ktorá s nich je skutočnou demokraciou, vládou ľudí by nastalo zaváhanie. O demokracii z pred nášho letopočtu sa dozvedáme z historických prameňov, ktoré môžu byť aj mylné a neúplne . Niekto by mohol vyhlásiť, že demokracia v Grécku, ktorá obmedzovala voľby len na mužov a nedovoľovala ženám a cudzincom sa zúčastniť sa volieb nie je demokracia v pravom zmysle slová. Existuje niekoľko osobností , ktoré sa pričinili o potlačenie vlády aristokratov , obmedzili ich vplyv a zaslúžili sa o vznik demokracie. Je známe, že grécka civilizácia bola vyspelá. Už v tej dobe na efektívnejšie fungovanie krajiny existovala právna , výkonná a legitímna moc, vláda a parlament. O zákonoch a riadení štátu rozhodovali občania zvolení ľudom . Je pozoruhodné, že občania nasledovali túto disciplínu.V Grécku boli uplatňované priame voľby, ktorých sa zúčastnil každý volič. Tak sa priamo zúčastnil na voľbe svojich reprezentantov. V tomto čase existoval črepinové voľby. Prostredníctvom črepinových volieb , ľudia mali možnosť vyjadriť svoju nespokojnosť s funkciou či pôsobením člena parlamentu , vlády a napísaním mena na kus črepiny sa pri väčšinovom hlase zbaviť nežiaduceho . Dnes by som privítala túto variantu volieb. Nebolo by potrebné čakať na ďalšie volebné obdobie.
Hovoríme si , že sme demokrati, avšak veľakrát základné prvky demokracie chýbajú v našej spoločnosti. Chýbajúcu demokraciu je možné nájsť tak v politike , ako vo sfére zamestnania , školstva i zdravotníctva. Istotne nemôžeme vyhlásiť , že žijeme vo vysoko demokratickej spoločnosti.
Povinnosti a práva by mali byť v rovnováhe. Grécka demokracia si dala za cieľ dosiahnuť túto rovnováhu. V dnešnej dobe ľudia majú nespočetne veľa práv. Typickým príkladom môžeme uviesť Spojené štáty americké, kde ľudské práva sú ako keby hračkou vlastnenou samotnými občanmi. Ľudské práva sú istým spôsobom zneužívane. Denne na území Spojených štátov amerických prebieha viac súdnych sporov ako v niekoľkých štátov dokopy. Ľudia sa súdia za všetko a s každým . Ale majú to v zákonníku , čiže je to ich právo. Absurdita je prvok, ktorý je často súčasťou niektorých súdnych procesov. Protipólom k tomuto príkladu sú krajiny , kde sú demokratické prvky ešte stále potláčané.V mnohých štátoch nachádzame diskrimináciu náboženstva i pohlavia. Toto rozhodne nie je demokratický prvok.
Demokracia – vláda ľudu nám dáva isté slobody ale aj obmedzenia. Naše práva majú svoje hranice.
