V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, korá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: "O čom sa to cestou zhovárate?" Zastavili sa zronení a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: "Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?" On im povedal: "A čo?" Oni mu vraveli: "No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli." On im povedal: "Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?" A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: "Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!" Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: "Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?" A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: "Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi." Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
Lk 24, 13-35
Keď sa nad týmto príbehom zamyslíme, môžeme sa aj čudovať, aké je to vzláštne, že títo učeníci nepoznali Ježiša, keď im otváral Písma, pokazoval im na tie state, ktoré sa na eho vzťahujú. Radšej sa zamyslime nad tým, či sme aj my nezažili niečo podobné, keď sa čítalo Božie slovo a my sme pocítili, že sú to slová adresované nám na našu situáciu, ktorú prežívame? Koľkokrát aj nám Ježiš hovoril priamo cez slová Písma alebo cez niekoho blízkeho, či príhovor kňaza! Otvorili sa naše oči a naše srdce doostatočne na to, aby sme uverili, že Ježiš sa aj nám práve v tejto chvíli zjavuje? Prijali sme ho a uverili mu, keď prišiel cez nejakého človeka k nám? A čo vtedy , keď láme chlieb počas svätej omše a túži ho podať aj nám, kde sme vtedy? Zostávame sedieť v lavici? Za pracovným stolom? Pred televíznou obrazovkou? Surfujeme na počítači? Sme s priateľmi? Ježiš sa túži rozdať aj nám! Keď pôjdeme na sväté prijímanie, uvedomme si, koho ideme prijímať. Ježiš chce otvoriť aj nám "oči" nášho srdca, dajme mu šancu už dnes.
Denne s Božím slovom III
