Svätí na 1.12.2010

Sv. Ananiáš

Mučeník, popravený za vieru v Arbele v Perzia (Erbel, Asýria). Bl. Karol de Foucauld (Charles Eugene Vicomte de Foucauld)

1858-1916
Význam mena Karol: silný, mužný (zast. nem.)
Emblém: palma

Charles Eugene Vicomte de Foucauld bol potomok jednej z najbohatších šľachtických rodín Francúzska. Bol sveták a sukničkár. Bol dôstojníkom vo francúzskej armáde. Na jednej vojenskej výprave v Alžírsku naňho zapôsobila dôstojnosť a krása islamu a púšte. Keď mal 25 rokov (kvôli svojej životospráve bol medzitým z armády prepustený), cestoval celé mesiace prezlečený za ruského rabína po Maroku, vtedy pre kresťanov zakázanej krajiny. Pohľad na modliacich sa moslimov na neho urobil taký dojem, že sa rozhodol pre prísne kresťanstvo. Jeho kniha „Prieskumná cesta cez Maroko“ ho preslávila a táto „Belle Epoque“ (Krásna doba) mala svojho nového afrického bohatiera.

Vstúpil do rádu trapistov, pracoval vo Francúzsku, potom v Sýrii, a žil niekoľko rokov ako pustovník pri Nazarete v Palestíne. V r. 1901 bol vysvätený za kňaza, od r. 1904 sa úplne oddal misionárskej práci na Sahare v Alžírsku a žil ako pustovník medzi Tuarégmi v pohorí Hoggar. Tisícky kilometrov a celé mesiace bol na cestách, väčšinou peši, sám, len s ťavou nesúcou náklad. V dedinách, ktoré navštívil, rozdeľoval lieky a potraviny. Chcel pôsobiť cez svoj príklad vzorného kresťanského života, nie misionárskou činnosťou. Vravel: „Nie som tu, aby som Tuarégov obrátil na kresťanstvo, ale aby som hľadal, ako im porozumieť. Presvedčil som sa o tom, že Boh nás všetkých prijme, keď si to zaslúžime.“ Tuarégovia si ho čoskoro začali ctiť pod menom „ Veľký Marabut“. Prebádal ich reč, zostavil nadlho najlepší slovník, zozbieral ich texty, básne a porekadlá.

V r. 1916 prišla vlna nepokojov 1. svetovej vojny až na Saharu. Charles zostal pri svojich dedinčanoch, chcel ich chrániť. Počas útokov povstaleckých Senussov ho zastrelili. Stalo sa to 1. decembra roku 1916. Zdalo sa, že s jeho smrťou boli pochované aj jeho plány založiť rehoľu.