Palmýra ma očarila hneď, ako som do nej vstúpil.
Prvé osídlenie pochádza z 2.tisícročia p.n.l a v staroveku to bola zastávka karaván na ceste od Eufratu k stredomorskému pobrežiu.
Perla púšte je jedinečná, možno jedno z najkrajších antických miest na svete. Nádherné architektonické a umelecké diela, ktoré nemajú na svete páru. Obrovské stĺporadia, úžasný Chrám boha Bela, či stredoveký hrad nad mestom, ktorý nám ochotne poukazovali miestni.
Dodnes si pamätám na Jamala, mladíka na motorke, ktorý si pochvaľoval, ako sa vláda stará o toto miesto, pamiatky.
V minulosti sa Palmýra stala kvôli strategickej polohe účastníkom viacerých konfliktov, ale nikdy nebola na pokraji zničenia tak ako dnes, keď tam vtrhli teroristi.
Tí v meste popravujú cudzincov a ďalších civilistov, na ktorých narazia v uliciach. Na zábery mŕtvol, poukladaných v Palmýre po chodníkoch, sa nedokážem ani pozerať.
Radšej si budem Nevestu púšte Palmýru pamätať takto:
