Už je to niekoľko rokov, ale dodnes si spomínam na cestu do Phnom Penhu, hlavného mesta Kambodže. Letisková dráha bola kdesi v poliach na prašnej ceste, takže som mal pocit, že pristávam v malej dedinke. Spomínam si, ako mi jedno vízum dávalo na letisku desať Kambodžanov. Prvý vzal pas, druhý porovnal fotografiu s realitou, tretí nalistoval správnu stranu a opečiatkoval...až po desiateho, ktorý zinkasoval 20 dolárov za vízum. Tomu sa vraví správna deľba práce:-)
Na Kambodžu i Phnom Penh mám iba tie najkrajšie spomienky – bývali sme na bulvári, ktorý sa volá Československý, debatovali sme s príjemnými budhistickými mníchmi a hoci všade bola nesmierna chudoba, ľudia sa vedeli tešiť aj z mála.
Kambodža má však aj odvrátenú stranu a práve tú mi živo pripomenula úžasná kniha V tieni banyanu od Vaddey Ratnerovej.
Je to vlastne autobiografia, Vaddey alias románová Rámí mala iba päť rokov, keď vtrhli do jej života Červení Khméri a nastolili novú vládu, nový spôsob života. V mene utopickej spoločnosti vyvraždili v rokoch 1975 až 1979 takmer dva milióny ľudí. Približne tretinu obyvateľstva. Rodiny rozdelili a nahnali do pracovných táborov na prevýchovu. Ľudí mučili, likvidovali hladom, otrockou drinou a popravami.
Pri čítaní knihy (začítajte sa aj vy do 1.kapitoly) som si živo spomínal na cestu po Kambodži – nielen na nadpozemský chrámový komplex Angkor Wat, ale aj na smutne preslávené Vražedné polia (Killing Fields) s väznicou, dnes múzeom Tuol Sleng. Je tam takmer všetko v pôvodnom stave – lôžka z dosák, reťaze, opisy vypočúvacích metód, dobové fotografie mučených obetí. Ešte aj po rokoch mi z toho naskakujú na tele zimomriavky.
Na Vražedných poliach hádzali stúpenci diktátora Pol Pota popravených do masových hrobov. Vysoká stupa plná lebiek tam stále pripomína smrť kambodžských ľudí. Lebky a zvyšky šatstva majú výšku sedemnásť poschodí.
Možno sa niekomu zdá čudné až nevhodné, že tam Kambodžania vozia turistov, ponúkajú im v stánkoch nápoje a cukrovinky ako na nejakej cirkusovej atrakcii. No opak je pravdou. Možno aj takouto drsnou cestou lepšie spoznáme históriu, aby sme znovu nezažili ďalšiu podobnú tragédiu.
A ľudia aj vďaka knihám, ako je V tieni banyanu, snáď nezabudnú na zverstvá Červených Khmérov, ktorí v Kambodži napáchali toľko zla.
V tieni banyanu je príbeh o tom, ako prežiť podobné zverstvá a pozviechať sa zo zeme. Je to neuveriteľne silné rozprávanie, počas ktorého si kladiete otázku – naozaj musíme niekedy zažiť toľko bolesti a žiaľu, aby sme pochopili, aký je život cenný a ako ho máme žiť?
