Keith pripomína kanadskú verziu Nicka Twispa z legendárneho Mládí v hajzlu. Keď nájde v babkinej skrini vibrátor, rozhodne sa ho vyskúšať s priateľkou Natashou. Keď je zhulený, nedokáže viesť logický rozhovor a to mu neraz priťaží ešte viac. Píše samovražedné listy vo forme básní. A keď sa dostane do Spoločnosti druhej šance, zdá sa, že sa to môže zmeniť k lepšiemu... Omyl.
Z blata do kaluže je divoká jazda nočným svetom večierkov, postranných uličiek, kde stretáva prostitútky, či podnapitých recidivistov. Putovanie beznádejne zúfalého tínedžera z jednej chaotickej situácie do druhej. Treba si zvyknúť na jazyk a slovíčka ako jak, furt, veliký a najmä plno vulgarizmov a expresívnych výrazov. Niektoré pasáže vykreslil Hynes plasticky až nezabudnuteľne – určite si istý čas budete pamätať na cynický a drsný opis, keď sa Keith snaží skončiť utrpenie mačky, ktorá zomiera. Hľadá spôsob, ako ju rýchlo zabiť – utopenie, uškrtenie, ubiť kameňom, strčiť do sáčku? Dosť naturalistické a odporúčam nečítať to slabším náturám a najmä ochrancom zvierat...
Kniha je o mladíckom vzdore, odpore voči autoritám, nerešpektovaní tradičných hodnôt. Keith žije zničujúcim spôsobom a dobre si to uvedomuje. Neverí v budúcnosť, pretože mu nikto nedal nádej. Snaží sa žiť naplno ako to je vyjadrené na konci knihy:
„Život je krátky ako hovno, mladý muž! Na zlomok sekundy odlepíš oči z cesty, a keď sa potom pozrieš do spätného zrkadla, uvidíš za sebou štyridsaťpäť rokov. Fuč.“
Prečítajte si ukážku z knihy "Z blata do kaluže".
