Hriechy v rukavičkách

Písmo: A- | A+

Mira sa hnusila sama sebe. Už od detstva. Od chvíle, keď zistila, že na jednotky nikoho nedostane. Ani na tie z matematiky, ani na tie pod tričkom. „Aspoň, že ti chutí,“ hovorievala starká. Lenže tá vedela o svete asi toľko, čo prezradili mexické telenovely. Príroda hrala zásadne proti voči nej. Zväčšili sa jej síce prsia, ale získala aj neforemnú postavu, vďaka ktorej ju začali najprv tajne a potom celkom otvorene nazývať veľrybou. Rada si zo seba urobila žarty, veď niekde čítala, že muži majú radi vtipné baby. S tým by súhlasila, ale k bystrosti a vtipu by potrebovala aj zbrane kalibru 90-60-90. Z nej sa naozaj iba smiali...

hriechy.jpgZbierka poviedok Hriechy v rukavičkách od Mareka Mittaša mi spríjemňovala v posledných dňoch cestu do práce. Dvadsať kúskov, na jednu cestu električkou (keďže to nemám ďaleko do roboty) som zhltol vždy jednu poviedku. A dobre som sa bavil.

Úryvok bol z poviedky Valentínske rekviem, v ktorej je výborne opísaný vzťah dvoch stratených existencií, Miry a Emila, ktorí nemajú šancu na štandardný vzťah. A tak sa dobrovoľne ubíjajú spoločne v chorom zväzku...

Mittašove poviedky sú pikantné. Je to zmes rôznych vášní, túžob a úchyliek, ktoré vás rýchlo vtiahnu do deja. Napríklad poviedka Artefakt, nabitá erotikou a zvrátenosťou, až perverzitou. Alebo poviedka Bezpečný kufrík, ktorá zaujme najmä neošúchaným nápadom, pointou a vtipným, iskrivým opisom.

Doslova som si zgustol na poviedke Čierny deň. Kratučká poviedka, no obsahom i myšlienkou mimoriadne silná. Má atmosféru. Cítite horúčavu a otlaky, o ktorých autor píše. Aj to slnko, ktoré hrialo ako z posledného. Motív mobilu a úmrtia kolegu, kamaráta nie je síce nový, ale v tomto prípade veľmi dobre napísaný. Čo s číslom na človeka, ktorý už nežije? Vymazať z mobilu? A vymazať aj z hlavy, zo srdca? Výborná poviedka, ktorú vystaval autor na malom priestore, hutne , výstižne a výborne vypointoval.

Už prvá poviedka však ponúka skvelý prísľub, ide priamo na vec a v podobnom duchu pokračuje celá zbierka. Provokačne, pichľavo a veľmi emotívne. Rovnako ako obálka, ktorej zmysel si mnohí všimnú až na druhý raz a ktorej posolstvo objavia niektorí pri čítaní až kdesi na konci...  Práve toto sa mi páči na Mittašových poviedkach. Vzbudzujú emócie. A to musí mať každý dobrý text. Jeho poviedky sú šteklivé, občas sureálne, ostré, vášnivé, dráždivé, snové aj bez akejkoľvek cenzúry – tematickej či slovnej. Cez 20 krátkych poviedok autor odkrýva citové zväzky a vzťahy, svet plný erotiky, zvrátenosti a dekadencie. Pri čítaní som sa smial, bol som zhrozený, raz či dvakrát zhnusený, aj prekvapený, kde Marek berie tú šialene poletujúcu fantáziu.

Zbierke by sa dalo aj čo-to vyčítať, prirodzene. Sú v nej slabšie kúsky (povedzme Biznis Tower) alebo nedotiahnuté ako poviedka Pozostatky s motívom mafiánskych praktík. Dobrá poviedka, ktorú však kazí mierne odfláknutá pointa. Akoby sa autor ponáhľal s jej ukončením. Predvídateľný záver...a čitateľ ešte pár viet pred koncom dúfa, že ju autor takto neukončí.

Mittaš však rozhodne má rozprávačský talent, nešetrí iróniou a nebojí sa byť nekonvenčný. Práve to robí zbierku kvalitnou. Ide pod kožu, vŕta sa v nej, vie znepokojiť čitateľa a odbaľuje pozlátko. Na nič sa nehrá, nepotľapkáva po chrbte, neobaľuje realitu do láskavých slovíčok, ale ponúka nefalšované fragmenty zo života, ktorý vie byť aj svinsky neférový a zničujúci. Mittašove poviedky tak získavajú vzácnu devízu. Dajú sa čítať aj druhý, či tretí raz.

Ak máte chuť, prečítajte si poviedku Hriechy v rukavičkách.

 

Skryť Zatvoriť reklamu