Zbierka poviedok Hriechy v rukavičkách od Mareka Mittaša mi spríjemňovala v posledných dňoch cestu do práce. Dvadsať kúskov, na jednu cestu električkou (keďže to nemám ďaleko do roboty) som zhltol vždy jednu poviedku. A dobre som sa bavil.
Úryvok bol z poviedky Valentínske rekviem, v ktorej je výborne opísaný vzťah dvoch stratených existencií, Miry a Emila, ktorí nemajú šancu na štandardný vzťah. A tak sa dobrovoľne ubíjajú spoločne v chorom zväzku...
Mittašove poviedky sú pikantné. Je to zmes rôznych vášní, túžob a úchyliek, ktoré vás rýchlo vtiahnu do deja. Napríklad poviedka Artefakt, nabitá erotikou a zvrátenosťou, až perverzitou. Alebo poviedka Bezpečný kufrík, ktorá zaujme najmä neošúchaným nápadom, pointou a vtipným, iskrivým opisom.
Doslova som si zgustol na poviedke Čierny deň. Kratučká poviedka, no obsahom i myšlienkou mimoriadne silná. Má atmosféru. Cítite horúčavu a otlaky, o ktorých autor píše. Aj to slnko, ktoré hrialo ako z posledného. Motív mobilu a úmrtia kolegu, kamaráta nie je síce nový, ale v tomto prípade veľmi dobre napísaný. Čo s číslom na človeka, ktorý už nežije? Vymazať z mobilu? A vymazať aj z hlavy, zo srdca? Výborná poviedka, ktorú vystaval autor na malom priestore, hutne , výstižne a výborne vypointoval.
Už prvá poviedka však ponúka skvelý prísľub, ide priamo na vec a v podobnom duchu pokračuje celá zbierka. Provokačne, pichľavo a veľmi emotívne. Rovnako ako obálka, ktorej zmysel si mnohí všimnú až na druhý raz a ktorej posolstvo objavia niektorí pri čítaní až kdesi na konci... Práve toto sa mi páči na Mittašových poviedkach. Vzbudzujú emócie. A to musí mať každý dobrý text. Jeho poviedky sú šteklivé, občas sureálne, ostré, vášnivé, dráždivé, snové aj bez akejkoľvek cenzúry – tematickej či slovnej. Cez 20 krátkych poviedok autor odkrýva citové zväzky a vzťahy, svet plný erotiky, zvrátenosti a dekadencie. Pri čítaní som sa smial, bol som zhrozený, raz či dvakrát zhnusený, aj prekvapený, kde Marek berie tú šialene poletujúcu fantáziu.
Zbierke by sa dalo aj čo-to vyčítať, prirodzene. Sú v nej slabšie kúsky (povedzme Biznis Tower) alebo nedotiahnuté ako poviedka Pozostatky s motívom mafiánskych praktík. Dobrá poviedka, ktorú však kazí mierne odfláknutá pointa. Akoby sa autor ponáhľal s jej ukončením. Predvídateľný záver...a čitateľ ešte pár viet pred koncom dúfa, že ju autor takto neukončí.
Mittaš však rozhodne má rozprávačský talent, nešetrí iróniou a nebojí sa byť nekonvenčný. Práve to robí zbierku kvalitnou. Ide pod kožu, vŕta sa v nej, vie znepokojiť čitateľa a odbaľuje pozlátko. Na nič sa nehrá, nepotľapkáva po chrbte, neobaľuje realitu do láskavých slovíčok, ale ponúka nefalšované fragmenty zo života, ktorý vie byť aj svinsky neférový a zničujúci. Mittašove poviedky tak získavajú vzácnu devízu. Dajú sa čítať aj druhý, či tretí raz.
Ak máte chuť, prečítajte si poviedku Hriechy v rukavičkách.
