
Barbara de Angelis je uznávaná psychologička, expertka na medziľudské vzťahy a najmä autorka viacerých bestsellerov. Nejde o žiadnu ďalšiu „šarlatánku“ hrajúcu sa na odborníčku. Pri písaní kníh vychádzala z dlhoročnej praxe, inšpirovala sa tisíckami ľudí na jej seminároch a workshopoch.

Tak som po jej knižke siahol aj ja. Na začiatok zaujímavo znejúca knižka „Tajomstvá o mužoch, ktoré by mala poznať každá žena“. Hlavne ma zaujímalo, čože to o nás, chlapoch, tá ženská píše... Bol som prekvapený jej štýlom, nevtieravým, dynamickým a duchaplným. Nechcem veľa prezrádzať, ale v knihe odhaľuje napríklad spôsoby ako komunikovať s mužmi, ako s nimi vychádzať a prečo sme takí, akí sme. De Angelis neútočí, neuťahuje si, že by sme boli pupkom sveta, pánmi tvorstva. Na problematiku mužov sa díva triezvo a najmä konštruktívne, čo sa mi páčilo.
Podobná knižka "Čo by mali muži (podľa žien) vedieť" je zasa pohľad z opačnej strany. Oceňujem najmä jej schopnosť analýzy, postrehu, schopnosť vcítiť sa. Píše otvorene aj o intímnostiach a nejeden pán si povie - tak preto máva tá moja také muchy. Možno zistíte, čo vaše polovičky neznášajú, čo milujú a čo im naozaj ubližuje. Pre čitateľov, ktorí nezavrhujú podobný typ literatúry, je to určite cenný prameň skúseností.

V knihe „Tajomstvo harmónie“ zasa ponúka nadčasové múdrosti, ale tiež praktické rady a návody, ako rozpoznať významné zmeny a prispôsobiť sa im; ako si všimnúť bod zvratu a využiť ho; ako neprespať pomyslený budíček, či už ide o prácu, vzťahy...
Knihy Barbary de Angelis nie sú len prázdne tliachania, hlúposti a pseudorady. Myslím, že mnohým čitateľom pomohli pochopiť veci okolo seba a možno ponúkli zaujímavý „životný recept“.
Na záver jeden príbeh z jej knihy:
„Starý a mladý budhistický mních kráčajú svorne vedľa seba a družne sa zhovárajú. Prídu na breh rozvodnenej rieky, kde uvidia krásnu mladú ženu. Mladší mních, pamätajúc na prikázanie Prebudeného, krásavicu obíde a prebrodí sa cez rieku sám. Starý mních ju vezme na ruky, prenesie cez rozbúrenú vodu, na druhom brehu rieky ju položí na zem, kde sa mu dievča poďakuje a potom sa rozídu..... Ďalej pokračujú mnísi mlčky, kráčajú a kráčajú – až po troch hodinách sa mladší rozochvene pýta staršieho: „Majstre, ako si ju mohol vziať do náručia a porušiť tak Budhove napomenutie?“
„Vidíš,“ odpovie starší. „Ja som ju pustil na tom brehu, ale ty ju ešte stále nesieš...“
Foto: martinus.sk, thebeautybrains.com






