Za román Alabama song, ktorý opisuje búrlivý život slávnej dvojice, dostal francúzsky spisovateľ Gilles Leroy najprestížnejšie francúzske ocenenie Goncourtovu cenu. Je to vzrušujúci životopisný príbeh, odohrávajúci sa v prostredí americkej a parížskej medzivojnovej bohémy tridsiatych rokov. Pre Ameriku, ktorú si v 20. rokoch minulého storočia podmanil jazz, predstavovali ideálny pár. Mali všetky predpoklady na to, aby naplnili americký sen o kráse, úspechu a bohatstve. Spočiatku bolo ich manželstvo šťastné, no neskôr sa stalo doslova prekliatím. Koho vinou sa skončil tento „americký sen“? Všeobecne sa tvrdí, že bola na vine Zelda, ktorá Scotta údajne ničila a systematicky využívala.
Leroy naštudoval obrovské množstvo literatúry, archívnych dokumentov, navštívil USA, psychiatriu, kde skončila Zelda...jednoducho, za románom je kus piplavej práce, pretože chcel byť čo najvernejší. A niektoré odhalenia naozaj prekvapujú. Väčšina pôvodných svedectiev odsudzujúcich Zeldu pochádza od slávneho spisovateľa Ernesta Hemingwaya. Ten sa však so Zeldou Fitzgeraldovou nenávidel a Hemingwayovi vtedy predsa veril každý... Kniha Alabama song je aspoň čiastočným očistením Zeldy, nastoľuje akú-takú spravodlivosť a Leroy neskryto poukazuje na fakt: to Fitzgerald kradol jej texty, „vysával“ z nej inšpiráciu a pritom bránil, aby sa jej texty dostali na verejnosť.
Samotný štýl knihy je jedinečný – takýto tragický osud ženy sa nedal vyrozprávať bežným spôsobom a preto ho napísal z jej pohľadu. Jej očami. A treba povedať, že mu to ide skvele. Je to uveriteľné, najmä pasáže, keď sa Zelda zbláznila, keď sa prepadávala do čoraz väčšej prázdnoty a temnoty. Vtedy sa podľa mňa chytil aj autor do vlastnej pasce, pretože takisto musel prežívať moment zbláznenia.
Vo Francúzsku sa z knihy predalo štvrť milióna kusov, preložili ju do mnohých jazykov (medzi prvými do čínštiny), no v USA nadšení neboli. Vydavateľstvá síce ocenili štýl spracovania, ale mali problém s témou a obsahom. Dotklo sa ich najmä to, čo sa v knihe píše o Hemingwayovi. Navyše, ani vnučka Francisa Scotta Fitzgeralda nie je knihe údajne veľmi naklonená, pretože „berie jej dedovi akúsi aureolu výnimočnosti, nedotknuteľnosti“ . Nuž, Američania sa nezaprú – nesiahajte nám na Scotta Fitzgeralda!
Kvalitný príbeh, odvážna pôda, vynikajúci štýl a jedinečný pohľad ženy napísaný mužským perom. Rozhodne odporúčam.
Prečítajte si ukážky z knihy Alabama song.
Foto: kniznyweb.sk
