SME dnes na titulke píše –„Vláda ignoruje noviny ako kedysi Mečiar“. Pred pár dňami sa prevalilo zistenie, prečo trnavský arcibiskup Ján Orosch naozaj stiahol Adelu Banášovú z festivalu Lumen. Bolo to kvôli jej otcovi Jozefovi Banášovi, ktorý mal byť jej hosťom na festivale. Napísal totiž knihu Kód 1, ktorá cirkev pobúrila a podráždila.
Neuveriteľné v dnešnej dobe.
„Koľko ľudí ovládaš, toľkokrát si človekom.“
Tento aforizmus publikoval Stano Radič niekedy v roku 1981 vo vtedajšom týždenníku Roháč. Platí dodnes. Je až mrazivo výstižný.
Vlastne taká je celá kniha o Stanovi Radičovi a humore predovšetkým v 90.rokoch. Knižka vyšla pred pár dňami, napísal ju jeho kolega Rasťo Piško a pri jej čítaní máte niekedy pocit, akoby to ani nebolo pred toľkými rokmi...
„Ak netrafíš klinec po hlavičke, dáš si po prstoch. Ak trafíš, po prstoch ti dajú iní.“
„Cudzia múdrosť provokuje: múdreho k aktivite, hlupáka k agresivite.“
„Dobre naladený televízor ešte nezaručí, že budú takí istí aj diváci.“
„Tí, čo idú hlavou proti múru, aspoň ukážu, kde ten múr je.“
Kniha „Stano Radič – majster nenápadnej pointy“ je odrazom vtedajšej doby, politickej scény, no je až neuveriteľné, ako mnohé veci sedia aj dnes. Na súčasnú situáciu.
Knižka je popretkávaná množstvom dialógov a monológov, scénok z legendárnych relácií Humorikon, Apropo, Telecvoking.
Rubrika, ktorú si Radič ušil na seba – Radič počasia. Večery v Stoke. Sedem s.r.o. Kremnické gagy. Otázky pre humoristov v Humorikone. K tomu vzácne fotky, aforizmy a zákulisie humoru.
Celé roky „srandovali“ títo páni v inotajoch, kamuflovali význam svojich žartov, pokúšali sa oklamať cenzúru. A to všetko tak, aby diváci a poslucháči porozumeli a ešte sa aj zasmiali!
Pozrite si, ako krstili knihu
v spoločnosti prezidenta Kisku, politikov, či Radičových kolegov:
„Odjakživa som vyhľadával spoločnosť ľudí, ktorí život a svet neberú vážne... Potreboval som vnímať tento svet ako komédiu. Ruku na srdce, dá sa tento svet vnímať vážne?“
Toto vyhlásenie Stana Radiča presne vystihuje atmosféru celej knihy, ktorá je skvelým čítaním .
Dozviete sa napríklad aj o kauze Záložňa vo FUN rádiu, ktoré dalo dvojici Radič-Filip reláciu, no riaditeľ rádia Abrahám na nich vyvíjal politický nátlak, aby sa isté veci v Záložni nehovorili. Vyvrcholilo to počas relácie, v ktorej mali pozvaného Ľubomíra Feldeka (vtedy personu non grata kvôli kontroverznej básni, v ktorej sa "esesák objal s eštebákom") – riaditeľ Abrahám sa vrútil do štúdia a bez upozornenia moderátorov požiadal, aby skončili vysielanie.
Len pár dní po tom, čo sa na čelo STV dostal Jozef Darmo, zrušili v televízii humoristické relácie Večer Milana Markoviča, Apropo TV aj Halušky; de facto 75% vtedajšej slovenskej zábavy. Zdá sa, že satira a humor na úkor vlády, či politikov, vtedy nevoňala všetkým. Respektíve málokomu z dotknutých.
Nepripomína vám to v súvislosti s aktuálnymi udalosťami niečo?
Alebo keď Mečiar majstrovsky využil marcový pád svojej vlády, vytvoril si auru mučeníka a vrátil sa. Vtedy Jaro Filip ako fiktívny predseda parlamentu veľmi trefne povedal: „Niečo, neponorené do ničoho, ostáva tam, kde je, pretože nie je nadľahčované ničím, a nie je ani ničím vytlačené.“
Takéto bonmoty pokojne obstoja, žiaľ, aj dnes. A nech si hovorí kto chce, čo chce (že to bola lacná zábava, prvoplánová, dedinská alebo detinská), dnes mi takéto zrkadlo a možno aj smiech cez slzy veľmi chýba.
Foto: Ikar, Shooty, Forza Music
