Nočné motýle, ktoré vyhrali Literárnu cenu Mám talent , rozprávajú príbeh štyroch ľudí trpiacich totálnou insomnou. To znamená, že nespia a ich dni nie sú ohraničené zaspávaním a prebúdzaním sa.
„Začalo sa to nevinne. Mala osemnásť a prvý raz trávila noc u svojho priateľa. Jeho rodičia odišli na služobnú cestu, tak sa to rozhodli využiť. Pozreli si film, vypili fľašu vína a rozprávali sa do neskorých nočných hodín. Okolo druhej si ľahli spať. Ema ležala s hlavou na jeho pleci a s očami otvorenými dokorán. Vôbec nemala pocit, že je unavená či ospalá. Pozerala striedavo naňho a z okna na stromy, z času na čas na prechádzajúce auto a bijúce sa mačky. Muselo to trvať niekoľko hodín, no ona čas nevnímala. .. Vtedy jej to vôbec nepripadalo zvláštne. Bola plná dojmov z nového zážitku, mladá a zamilovaná. No mýlila sa. Odvtedy už nezaspala. Ani ďalšiu noc doma vo vlastnej posteli...“
Cesty hlavných protagonistov sa pretnú vďaka zakomplexovanému a nedocenenému psychológovi Hechterovi, ktorý v oblasti insomnie dospel k prevratnému objavu. Aspoň si to myslí a túži po sláve, ocenení a úspechu. Spomínaná štvorica sa stane jeho výskumnou vzorkou, vytvoria akési bratstvo zasvätených, ktoré sa napokon voči psychológovi vzbúri a vytvoria si vlastný Klub platonických milovníkov spánku. Píšu si Snovú kroniku a pátrajú po príčine svojej chronickej nespavosti. Z nespania totiž naozaj nie sú unavení, ale po čase im až šialene chýbajú sny. Lebo snívať musíme všetci.
„Niečo vám poviem,´ ozvala sa Ema. Požičala som si kopu kníh o spánku, snoch a nespavosti. Je klinicky dokázané, že ľudia, ktorým zabraňovali snívať a zakaždým, keď sa blížil sen, ich prebudili, začali pociťovať vážne zdravotné problémy. Údajne ak by nemohli snívať príliš dlhý čas, zomreli by. Ja si teda myslím, že človek nepotrebuje k životu spánok, ale sny!“
Autorka skvele narába s jazykom, zručne prelína rôzne časové úseky a práve táto nechronologickosť dokáže čitateľa navnadiť. Necháva ho v neistote, naťahuje ho a následne prekvapuje. Akoby ponúkala filmové strihy, krátke kapitoly, v ktorých sa objavujú nové postavy a ktoré sa neskôr vierohodne splietajú do klbka konfrontácií, problémov, každodenných vybočení. So záujmom sledujete osudy štyroch nespavcov. Ema, ktorá sa vzbúri rodičom. Sára šialene túžiaca po láske, až sa z toho zblázni. Tim, ktorého manželka netuší o jeho nespavosti a podozrieva ho z nevery. A Pablo, enfant terrible so sklonom k šikmej ploche.
Katarína Tholtová je rozhodne nadaná autorka. Jej dialógy sú živé a aj časti iracionálneho bdelého snenia majú svoju logiku. Príbeh postupne dynamizuje a neuchyľuje sa k patetizmu či happyendu. Inak ukončí príbeh Tima, či Emy. S iróniou narába pri osude Sáry a prekvapujúco sa končí život Pabla. Hoci téma insomnie nie je nová a existuje o nej veľa kníh či filmov, kniha Nočné motýle ponúka oveľa viac. Nechýba ani irónia či dôležitá prísada dobrých príbehov – humor. Či už je to pasáž o poštárovi, keď prelieza plot doktora Hechtera alebo iná situácia.
Musím povedať, že z tejto knihy som mal naozaj skvelý estetický zážitok a na konci presvedčenie, že naozaj máme všetci možnosť zmeniť svoj život k lepšiemu. Či aspoň k dobrému...
Prečítajte si ukážky z knihy „Nočné motýle“.
