Vzal som knihu pod pazuchu a zamieril som k stromom v tienistom kúte záhrady, odkiaľ je krásny výhľad na okolie aj na modré nebo. Prevalil som sa do siete, lanká zastonali, pošteklili kôru stromu a celý som sa mierne rozhojdal. Pod hlavou som si upravil malú podušku, vzal som knihu do ruky, otvoril ju a oprel o brucho. Uvedomujem si okolité zvuky – cikády akoby išli zošalieť z tej horúčavy a cvrlikajú odušu. Niekde u susedov zašteká pes, raz-dvakrát a potom asi unavene zalezie do búdy. Pod sieťkou prebehne ježko, zastaví sa, pozrie nahor a pokračuje ďalej.
Cez horný okraj tej úžasnej knihy, najlepšej na celom svete, vidím strechu domu, komíny, stromy, elektrické stĺpy. Povetrím sa ladne vznáša akýsi vták, neviem, čo je to za druh, ale jeho pohyb ma úžasne upokojuje. Kniha mi v rukách oťažieva, sem-tam zašuští stránka a po chvíli sa tvrdý obal pohodlne rozloží na mojom bruchu. A ja sa oddám tomu povestnému krátkemu zdriemnutiu... len tak na pár minút, aby som sa potom mohol pustiť do ďalších povinností...
Zobudil som sa o pol druha hodiny neskôr. Tie minúty sa akosi natiahli, ale vôbec ma to neškrie. Slnko už unavene zostúpilo takmer k obzoru, zalieva sa červenou krvou, ktorá veští aj zajtra teplé, slnečné počasie. Tá najúžasnejšia kniha na svete leží rozčapená na zemi vedľa mňa, kde predtým ticho dopadla. Oprášil som jej obálku, sfúkol steblá trávy, ktoré sa na nej prichytili a vložil som dnu záložku. To je jedno kam. Aj tak ju nečítam. Vždy ma však dokáže absolútne uvoľniť, vytrhnúť z hektiky sveta, nabiť novou energiou. Akoby mala magickú moc. Pri nej nezáleží na autorovi, ani názve. Pre mňa je to ale tá najúžasnejšia kniha na svete...
Foto: timeoutsidney.com, journeytoamiracle.com
