Aj takto by sa dala zhrnúť kniha Michaela Crichtona "State of fear", v českom preklade "Říše strachu". Viem, že Crichton sa vám možno spája s hollywoodskymi filmami ako "Jurský park" , "Prúd času" či "Kmeň Androméda", no nie s prírodovedeckým výskumom. Jeho "Říše strachu" je však techno thriller, ktorý z veľkej časti vychádza zo skutočných vedeckých poznatkov. Hneď po vydaní vzbudil obrovský ohlas, o knihe diskutovali nielen čitatelia, ale aj odborná verejnosť a Crichtona dokonca pozvali na prednášku pred jedným z výborov senátu USA.
Crichtonova kniha je predovšetkým o znepokojujúcom zneužívaní vedy a o tom, že by sme nemali bezmyšlienkovite a odovzdane prijímať všetko, čo nám politici, vedci a experti predkladajú. Ich pohnútky sú oveľa ďalej a často úplne inde, ako nás upozorniť na skutočné nebezepečenstvo. V knihe nejde o nejaké sci-fi, fabuláciu, ale autor sa seriózne zamýšľa nad témou globálneho otepľovania a ako sa dá zneužiť.
O čom teda "Říše strachu" je? V Los Angeles sa má o niekoľko dní konať Konferencia o náhlej zmene klímy pod gesciou významnej ekologickej organizácie NERF. Podujatie má presvedčiť verejnosť o naliehavosti globálneho problému. Zrazu však na poslednú chvíľu odskočí od financovania konferencie milionár George Morton a po šialenej jazde autom havaruje. Jeho telo sa však nenájde. Materiály objavené v jeho dome rozpútajú naháňačku po celej planéte - hrdinovia sa dostanú na Šalamúnove ostrovy, do Antarktídy, arizonskej púšte a na ďalšie exotické miesta. Ich jediný cieľ je zabrániť sérii prírodných katastrof, ktoré sa niekto snaží vyvolať zámerne a umelo...
Michael Crichton pred napísaním tejto knihy preštudoval množstvo literatúry (jej zoznam uvádza na konci knihy), používa v texte vysvetľujúce grafy, cituje z odborných podkladov. Z tohto pohľadu možno jeho "Říše strachu" považovať za faktografický text. No nebol by to Crichton, majster pera a dialógov, aby neurobil z vyše 500 strán dobrodružný, napínavý príbeh plný prekvapivých momentov. A to všetko napísané svižným, pútavým štýlom, ako sme u neho zvyknutý.
Práve to sa mne osobne páči na jeho knihe. Tému, ktorú nám médiá servírujú denne v rôznych podobách, dokázal priblížiť bežnému čitateľovi a zároveň upozorniť: zachovajte si chladnú hlavu, nie je všetko tak ako sa nám to snažia nahovoriť. Je však pravda, že Crichton sa k tejto téme stavia pomerne vyhranene. Svoje názory vkladá do úst viacerých postáv, predovšetkým profesorovi Hoffmanovi. Tento ekológ myslenia dospel k záveru, že celý humbug okolo globálneho otepľovania vedie k manipulácii s myslením verejnosti ako celku, a teda následne k presadeniu politických záujmov.
Musím povedať, že mne priniesla kniha nielen strhujúci príbeh, ale aj množstvo zaujímavých informácií a ukázala súvislosti, ktoré som predtým nevidel (napríklad porovnanie meteorologických meraní z viacerých miest sveta premietnuté do toho toľko omielaného globálneho otepľovania).
Michael Crichton v závere knihy "Říše strachu" pridáva svoje poznámky a najmä dodatky o tom, prečo môže byť spolitizovaná veda nebezpečná. Po prvý raz som si viac prečítal o tzv. eugenike , o ktorej som počul, no nepoznal som jej históriu a dôsledky. Táto príšerná teória mala odstrániť zo sveta "príťaž ľudského odpadu" a "nebezpečných ľudských škodcov". Eugenici chceli identifikovať slabomyselných jednotlivcov, ktorými boli najmä Židia či černosi, a potom im zabrániť v rozmnožovaní izoláciou v ústavoch alebo sterilizáciou. Neskôr eugenikom zobral "kus slávy" nacistický režim a Nemci sa ukázali v tomto smere prekvapivo progresívni (viď plynové komory, koncentračné tábory ap.).
Každopádne, Crichtonova kniha určite stojí za zamyslenie a diskusiu. Možno sme už spohodlneli pri prijímaní správ a informácií z médií, a za kvázi hľadaním pravdy nevidíme často politické snaženia. Nuž, nie vždy dokážeme celkom presne odhaliť, čo je objektívne a poctivé, ale určite by sme nemali na to rezignovať.
Ukážka
"...Či sa nám to páči alebo nie, sme vo vojne. V globálnej vojne informácií a dezinformácií. Táto vojna prebieha na mnohých bojiskách. Novinové úvodníky. Televízne reportáže. Vedecké časopisy. Webové stránky, konferencie, učebne - a tiež súdy, ak k tomu dôjde. Pravda je na našej strane, ale oni majú početnú a finančnú prevahu. Environmentálne hnutie je dnes David bojujúci proti Goliášovi. A tým Goliášom sú Aventis a Alcatel, Humana a General Electric, British Petrol a Bayer. Shell a Glaxo-Wellcome - veľké globálne korporácie. Títo ľudia sú presvedčený nepriatelia našej planéty..."
