Guilianovej kniha „Prečo Francúzky nepriberajú“ nie je o diétach, odriekaní, oddelenej strave a mučení sa. Je o životnej ceste, spoznávaní svojich chúťok, potrieb a túžob , ktoré potom usmerňujeme a zvýrazňujeme. Nejde o klasickú príručku s tabuľkami, štatistikami, grafmi, ktoré prikazujú. Skôr ide o beletristicky spracované príbehy, doplnené zaujímavými receptami a niekoľkými vedeckými faktami a zisteniami. Nezaškodí si niektoré, hoci aj známe pripomenúť:
- Všetko je otázka vyváženosti . Guilianová odporúča tri týždne si zapisovať všetko, čo ste jedli, kedy ste to jedli, koľko a dokonca aj kde. Potom dajte zoznam pozrieť niekomu inému, ktorý ľahšie odhalí, čoho jete priveľa, v nevhodnom čase alebo často.
- Zázračná je pórová polievka , ktorá nemá veľa kalórií, je výživná a zanechá okamžité zmeny.
- Nejedzte všetko automaticky . Vychutnávať sa dá aj s menšími porciami a kúskami.
- Vždy jedzte pomaly, za stolom, posediačky. Nie pri televízore, čítajúc, ani zo škatule.
- Fajčenie spôsobuje na čuchovej sliznici hotovú spúšť. Keďže vône sa ľahšie rozpúšťajú v mastných jedlách, chuťové poháriky prirodzene uprednostňujú také pokrmy, ktoré zvyšky po fajčení prekryjú.
- Jedzte veľa rýb. Napríklad losos znižuje krvný tlak, zrieďuje krv, rozťahuje cievy, zabraňuje rakovine.
- Voda, voda a ešte raz voda. Pokusy dokázala, že ak počas dňa vypijete o štyri-päť pohárov vody viac, je takmer isté, že časom zhodíte nejaké to kilo. Tak to platí aj u mnohých iných zásad. Drobné zmeny a úpravy robia s odstupom času divy.
- Jedzte menšie porcie z viacerých jedál ako väčšiu porciu z jedného pokrmu.
- Nikdy sa nedajte vyhladovať – zjete potom ešte viac.
Atď. atď.
Známe veci? Presne tak. M Guilianová o nich však píše so skutočným zanietením, aké by sme asi mali mať. Žiadne triky a finty . Iba triezve uvažovanie a pozornosť. Často si nevšímame, čo jeme a ako to chutí. Berieme jedlo ako každodennú rutinu, občas nevyhnutnosť. A práve to môže byť cestou k prejedaniu sa, nesprávnemu stravovaniu a napokon kilám navyše.
Takže celkový dojem z knihy? Nevravím, že je dokonalá a bez chyby (prekážali mi napríklad reklamy na šampanské značky Veuve Cliquot - Guilianová je totiž riaditeľkou tejto firmy).
Príbehy ma však zaujali a pobavili, niektoré recepty určite vyskúšam (hneď po sviatkoch zázračnú pórovú polievku). Dozvedel som sa všeličo o lososoch, paradajkách, koreninách či chlebe. Ešte viac som nazrel do životného štýlu Francúzov a oprášil som si niektoré francúzske slová a zvraty, ktorými autorka knihu prešpikovala. Guilianová nevnucuje konkrétny „najlepší“ spôsob stravovania , ale rafinovane presviedča, že prestretý stôl sa dá vychutnávať do sýtosti a pritom nemať problémy s nadbytočnými kilami. A tomu verím.
Foto: martinus.sk, relaisgourmet.com, cqtop.com
