Sám Brown pred časom priznal, že ani nevie, prečo dosiahol jeho Da Vinciho kód taký celosvetový úspech. Verím mu, lebo keby to vedel, nesnažil by sa márne o zopakovanie toho istého modelu. Dan Brown je dnes predovšetkým obchodná značka, ktorej stačí napísať čokoľvek. Viac menej zrecykluje, čo malo úspech, vrhne do prúdu udalostí sympatického profesora Langdona, pridá mu bystrú spolupracovníčku, tajné chodby a laboratóriá, a hrozbu, ktorá môže zničiť svet... Po prečítaní Strateného symbolu však nemôžem povedať, že by sa autorovi podarilo vyriešiť kód Dana Browna a jeho mimoriadneho úspechu...
Dej románu sa odohráva vo Washingtone ( po Paríži a Vatikáne nie príliš atraktívne kulisy), počas 12 hodín a točí sa okolo slobodomurárov. Opäť sa stretávame s rôznymi tajomnými nápismi, pyramídou, mriežkami čakajúcimi na rozlúštenie. Nechýba naháňačka za rozlúštením záhady, ktorá tentoraz vyznie prázdno (tá naháňačka) a jej rozlúštenie k ničomu ani nevedie (tej záhady). Postavy sa pohybujú rýchlo a veľa, no dynamiku spomaľujú nudné a často nezáživné opisy (subatomika, binárne systémy, teória superstrún ap.). Niektoré postavy majú až encyklopedické znalosti. A iritujúco pôsobí aj nadmerné používanie kurzívy na označenie vnútorného monológu.
Je tiež neuveriteľné, koľko chýb má slovenský preklad (čo samozrejme nie je Brownova chyba). Rýchlosť, s akou chcel vydavateľ prísť na slovenský trh, si vzala svoju daň v podobe bohemizmov, preklepov, opakujúcich sa slov (najmä zvratných zámen). Zopár príkladov za všetky - „sa snažil vyzeral“, „nie sme istí“ alebo zvláštne znejúce „Solomon sa teplo usmial“. Mnohé neprirodzene znejúce slovné spojenia a vety sa skôr blížili ku kalkom.Okolo Strateného symbolu sa urobil skvelý mediálny hurhaj, poctivo odvedená marketingová práca. Po knihe tak siahne tínedžer, aj jeho rodičia, dokonca aj dedko. Lebo môžu nájsť spoločnú tému rozhovoru...o niečom, o čom hovorí celý svet. Ale popravde, po dočítaní nie je o čom veľa hovoriť. Román je klasickým spotrebným tovarom, pri ktorom sa celkom dobre uvoľníte, nechýbajú napínavé situácie, prekvapivé zvraty, prehŕňate netrpezlivo jednu stránku za druhou, prehrniete poslednú a... nič. Koniec. Zatvoríte knihu a idete ďalej. Dokonalá úniková literatúra.Jej zámerom samozrejme ani nebolo podnietiť ľudí, inšpirovať, zanechať trvalejší dojem, byť skutočnou literatúrou...ale oproti predchádzajúcim „langdonovkám“ mi chýbala v Stratenom symbole väčšia angažovanosť, namotanie čitateľa, jeho vtiahnutie. Úspešná šablóna ako pri Da Vinciho kóde a Anjeloch a démonoch tentoraz nezafungovala. Žiaľ, pretože Brownovky sa mi naozaj páčili, tešil som sa aj na jeho piatu knihu a také sklamanie som pri knihe už dlho nezažil. Prvý raz som pri Brownovi necítil to typické brownovské napätie a nedočkavosť dočítať do konca, aby som sa dozvedel riešenie celej záhady, všetky odpovede, osud profesora Langdona...
Jednoducho, dá sa, je to fajn oddychovka...ale kde je ten starý Dan Brown?!:-(
