Alana Weisman je cenami ovenčený americký novinár, takže keď sa mi do ruky dostala jeho kniha „Svet bez nás“, tešil som sa na dobré čítanie. Nesklamalo ma. Weisman sa len okrajovo zaoberá dôvodmi, ktoré by mohli viesť k náhlemu „vymiznutiu“ celého ľudstva. Zato však vplyv ľudí na prírodu a planétu rozoberá mimoriadne erudovane, napínavo.
Knihu rozbieha tým, ako sa naše domy, činžiaky, budovy začnú rozkladať. Od nosných trámov, cez obloženie, strechu, podlahu. Čo sa stane s oceľovými potrubiami určenými na vykurovanie, ako dopadne komín. „Pomerne neporušené zostanú iba kúpeľňové kachličky – pálená keramika sa totiž vyznačuje podobnými chemickými vlastnosťami ako skameneliny,“ píše Weisman. Na príklade New Yorku, ktorý sa zdá vo svojej veľkosti a „oceľovosti“ nezničiteľný, nádherne ukazuje jeho zánik. Autor nás zavedie do podzemí New Yorku, neskôr k východoafrickému jazeru Tanganika, do Bialovežského pralesa, do púštneho laboratória v južnej Arizone. Zaujímavo popisuje rozklad plastov v prírode či škodlivosť obľúbených granúl, ktoré sa pridávajú do kozmetických prípravkov a tak dobre vám pri kúpeli premasírujú pokožku...
Alan Weisman postavil svoje hypotézy na expertízach klimatológov, biológov, zoológov, paleontológov a ďalších odborníkov. V závere knihy je dokonca 21-stranový zoznam použitej literatúry. Takto spísané by to však bol iba suchopárny vedecký traktát. Weisman však k tomu pridal to svoje – píše ľahko, vie výborne vypointovať danú tému, dokáže skrátiť opis do podoby, ktorá aj laikovi ponúkne dôveryhodné závery. A zároveň pobaví.
Jeho myšlienkový experiment sa stal bestsellerom New York Times, získal viaceré ocenenia a knihu v roku 2007 vyhlásili za najlepšiu populárno-vedeckú publikáciu roka. Právom. Jeho úvahy sú vlastne zrkadlom nášho dnešného správania sa k planéte.
Prečítajte si ukážky z knihy „Svet bez nás“ .
Foto: kniznyweb.sk, mondolithic.com
