Znie to ako námet na dobrý román – ktorý mimochodom neskôr aj vznikol, pretože Klára Janečková je dnes jednou z najobľúbenejších českých spisovateliek. Často ju prirovnávajú k Vieweghovi v sukni. Kolegovia ma namotali na jej novinku Srdce v písku – vraj skvelá knihy, vynikajúce čítanie. Za pokus nič nedáš, povedal som si a začítal som sa. A stálo to za to.
Petr Hartman je pilot. Sandra Koutná mladá, príjemná žena. Letia do Dominikánskej republiky, aby si užili exotickú dovolenku. Od druhého stretnutia sú si sympatickí a bezstarostne si užívajú chvíle pohody v exotickom letovisku. Zakrátko sa však ich pobyt zmení na nočnú moru a boj o prežitie. Na letovisko Juan Dolio sa totiž rúti nebezpečný hurikán. Všetci dostanú presné inštrukcie a ukrývajú sa do krytu v miestnom kasíne, jedinej budovy schopnej odolať prírodným katastrofám.
Sandrina sestra, delegátka cestovnej kancelárie, sa psychicky zrúti, a tak Sandra statočne prevezme jej rolu a snaží sa aj s Petrovou pomocou o klientov postarať. Hurikán napokon dorazí a ľudia v úkryte prežívajú hodiny nekonečných hrôz. Kasíno sa otriasa v základoch, s prílivovou vlnou preniká dovnútra voda a neustále stúpa. Naokolo vládne temnota a chlad. Prepuká panika. Niektorí hľadajú záchranu na stoloch, mnohí kolabujú. Ale to najhoršie ich ešte len čaká. Blíži sa totiž tzv. oko hurikánu a po ňom ďalšia vlna búrky. Nikto netuší, či poškodený kryt vôbec ešte čosi vydrží...
Impulzom na napísanie tohto príbehu bol zážitok Janečkovej známej, ktorá v roku 1998 zažila v Dominikánskej republike skutočný hurikán George...jej opis, skúsenosti, rozprávanie ju natoľko zaujali, že sa rozhodla vytvoriť príbeh, ktorého soľou je práve táto tragédia. Prvá časť sa odohráva v exotickej Dominikánskej republike, druhá časť v Česku.
J anečková sa dokonca naučila pilotovať lietadlo , keďže hlavný hrdina je pilot najskôr menšieho lietadla, neskôr Boeingu a jeho snom je pilotovať Airbus. Klára síce lietala síce len na trenažéri, ale musela si všetko naštudovať a vnoriť sa do sveta pilotovania...sama by si však netrúfala pristáť. „ Možno by som zabrzdila, keď už by sme boli na zemi,“ povedala v úsmevom v jednom rozhovore.
Podľa viacerých českých kritikov nemá Klára Janečková ako rozprávačka v Česku konkurenciu (objavil ju pre čitateľov známy profesor Josef Šmatlák - vydavateľ, prekladateľ, literárny expert). A musím súhlasiť – od prvých stránok cítiť, že vie písať. Má cit pre detail, vie vystihnúť atmosféru, pri čítaní kĺžete po stránkach, čím nemyslím, že by príbeh bol povrchný, ale tak ľahko sa číta...
Výborne opísala prichádzajúci hurikán, pocity a neskoršiu paniku ľudí, ich obavy, hrdinstvo i zbabelosť. Príbehu nechýba humor, napätie, duchaplné dialógy, psychologizujúce prvky.
Janečková evidentne miluje hrdinky potvory, ktoré postupom deja nejako poľudští, polepší, mierne ich zmení. Aj to je jeden z jej dobrých grífov – so zlými hrdinkami sa čitatelia horšie stotožňujú, no ak ku koncu príbehu dôjde k menšej, uveriteľnej premene , je to signál pre čitateľa, že zmeniť sa môže naozaj každý a zanecháva v dotyčnom lepší pocit. V tomto prípade je to Natálie, ktorá.... ale to by som už príliš prezrádzal:-)
Tu si môžete prečítať ukážky z knihy „Srdce v písku“.
