Takto vyzeral jeden z mojich prvých dní: naša malá si na nás i nové prostredie iba zvykala, a tak sme po pomerne prebdenej noci vstali okolo ôsmej. Spravil som manželke raňajky, zatiaľ čo ona kojila. Rozhodol som sa ísť vybaviť veci okolo narodenia, ktorých sa nahromadilo nečakane veľa. Zájsť po rodný list malej, prihlásiť ju ako tretiu osobu na trvalý pobyt, vybaviť zdravotné poistenie, prihlásiť matku v Sociálnej poisťovni, zaevidovať pokračovanie v druhom pilieri, podať žiadosť o príspevok pri narodení, vyzdvihnúť ďalšie formuláre, odniesť pediatričke prepúšťacie papiere z pôrodnice, atď., ap.
Behanie po úradoch nemusím popisovať, poznáme to každý – niekedy je to poriadne stresujúce, občas je to lepšie. Po siedmych zobudeniach v noci som však nebol pripravený naťahovať sa pri okienkach a stresovať sa. Ale zvládol som to.
Po ceste som sa najedol a vracajúc sa domov som nakúpil základné veci. Doma som prevaril fľašku a cumle, zneškodnil zopár nášľapných mín (rozumej použitých plienok), pomohol pri prvom prebaľovaní a sadol som si do kresla. Po troch minútach mi moja najdrahšia vraví – „veci, ktoré sme kúpili, sú priveľké. Musíš ísť kúpiť nejaké body, dupačky, nohavice aj rukavičky, aby si nedoškriabala tváričku.“ Nuž, čo by ste nespravili pre váš poklad.
Premeral som si oblečenia, ktoré sme mali, nasal manželkine rady a aj tak stále neznalý som sa vybral do obchodov. Po nejakej hodinke som konečne získal aký taký prehľad, a začal som cielene vyberať. Samozrejme, že som to musel mobilom konzultovať s manželkou, ktorá ma však tri razy zo štyroch vypla, lebo malá príšerne kričala. Zúfalý som behal po obchodoch a nakupoval. Napokon som vraj vybral dobré veci, ale koľko nervov ma to stálo!
Keď som sa upachtený vrátil podvečer domov, stihol som si dať kávu a už som pripravoval ľahkú/rýchlu večeru a popri tom vaničku na prvé kúpanie. Fúúú, to bolo plaču. Potom prišlo kojenie a utišovanie (nič krátke, naša malá, zdá sa, bude mimoriadne slušné dievča – nie a nie si odgrgnúť). Keď sme si konečne sadli, bolo pol deviatej a cítil som sa ako po troch šichtách.
Nie každý deň, prirodzene, vyzerá takto akčne, no aj tak som nečakane zhodil dve kilá. K plusom bábätka som tak mohol pridať s úsmevom ďalšie – dieťa, to je občas dobrá diéta.
