Mamina hovorí, že pomaličky budujeme režim dňa, ktorý je pre bábätko mimoriadne dôležitý . Snažia sa ma pravidelne kúpať, kočíkovať a približne v rovnakú hodinu aj dávať spať. Nuž, nie každý deň je nedeľa a tak im tie plány občas kazím. Zaspím, keď to nečakajú. A večer zasa nechcem spať, keď sa ma predtým snažia cez deň unaviť, aby si večer pozreli nejakú telku. Ale veď ja som lepšia ako telka, nie?
Inak v noci spím parádne, mamina sa nemôže sťažovať. Tak zo dva-tri razy si vypýtam mliečko a poplačem, keď je akási rozospatá a prebaľovanie jej trvá akosi dlho. Ale inak mám noci dobré. Aj ráno ju nechám trošku pospať, zobúdzam ju tak okolo šiestej. Ona si ma však iba preloží do postele vedľa seba, chvíľu ma hladká a potom zaspí. Maminku mám rád, tak jej dávam ešte takú hodinku. Hundrem si popod nos, prezerám si prsty na rukách (to by ste neverili, aké je to zábavné) a potom ju zobudím.
Ocino je strašne ukecaný. Stále mi vysvetľuje rôzne veci, ukazuje mi ako funguje akási vlnovková rúra, potom zasa také biele studené čudo, čo keď otvoríte, tak sa v ňom svieti. A tiež telku – tú už poznám. Keď mi mamina dáva papať, jedným očkom nenápadne sledujem, čo sa tam deje. Potom príde na rad odgrgávanie a poviem vám, to nemám rada. To si ma pritlačia k sebe, hlavičku mám zaborenú pod ich bradou a nič nevidím. Keď si náhodou decentne odgrgnem, tak sa tešia akoby to bolo ktovieako zábavné. No ale je to mamina a ocino, nechcem im kaziť radosť a tak to väčšinou pretrpím.
Ocko sa so mnou hrá takú čudnú hru, ktorej zmysel mi uniká. Ukazuje mi všelijaké grimasy, nabáda ma, aby som sa usmiala a potom z ničoho nič vytiahne takú malú striebornú krabičku a CVAK. Oslepí ma ostré svetlo. Ocko to komentuje – „Martinku zasiahol blesk“ a strašne sa na tom smeje. Ja s maminou veru nie.
Čo mám ešte nové? Okrem toho, že na brušku už pekne zdvíham hlavičku, že priberám a rastiem, obľúbila som si aj večerný kúpeľ. Teplučká vodička mi pripomína časy, keď som ešte bola v maminom brušku. Poriadne ma umyjú (to biele mazľavé je zakaždým menšie a menšie – aj vy ste si to všimli?), potom ma zabalia do teplej plienky a osušia. Vyčistia mi záhyby liehom a natrú špeciálnou masťou na
zapareniny. Ocko tvrdí, že mam zaparený zadoček z amoniaku v plienkach, ale čože ja viem? Mňa len zaujíma, aby ma to neštípalo a dali mi napapať.
No a najväčší pokrok som vraj urobila v smiechu. Keď na mňa hovoria, usmievajú sa na mňa, tak sa usmievam aj ja. Niekedy sa dokonca rehocem. A mamina s ocinom sa idú rozplynúť od blaha. Tak im k tomu niekedy aj čosi poviem (vraj „maličká už začína žvatlať“ – no nehnevajte sa, každý máme svoj spôsob komunikácie) a vtedy sú moji rodičia najšťastnejší na svete. To by ste mali vidieť. „Kvôli takýmto chvíľam sa to všetko oplatí,“ vravievajú obaja celí dojatí.
Foto: ocko
