Otcovia na „materskej“ dovolenke. Okrem starostlivosti o dieťa musia neraz bojovať aj proti predsudkom a nedôverčivosti.
Napríklad ocko sedí v čakárni u lekára, lebo malú majú zaočkovať pravidelnou dávkou...už ani nevie proti čomu. Tri mamičky kolíšu svoje ratolesti na rukách, ďalšia stojí kúsok ďalej a rozpráva sa s kamarátkou, ktorej syn evidentne nie je chorý a behá okolo ako zmyslov zbavený. Dve detičky sa hrajú na zemi. Matky medzi sebou zasvätene diskutujú a ocka dôsledne ignorujú.
Muž, ktorý príde s malým dieťaťom do ordinácie lekára, vzbudzuje pozornosť. Je to čosi nezvyčajné. Stáva sa to, áno, ale nie často. Naznačuje to totiž, že čosi nie je v poriadku. Asi nie je celkom normálny, keď si nemôže nájsť zamestnanie a o dieťa i domácnosť sa stará on, nie matka. Alebo má manželka vyšší príjem, výhodnejšie je, keď zostane doma on...čo tiež nie je celkom normálne. Veď muž má byť živiteľ rodiny. Čo je toto za živiteľa...
Alebo toho otca vyhodili z práce kvôli alkoholu či nebodaj pre drogy, rozvíjajú mamičky v hlavách ďalšie scenáre. Možno sa mu páči život povaľača. Cez deň sa akože postará o dieťa a večer ho hodí na krk matke, ktorá sa uťahaná vracia z práce. Proste, takéto pocity majú neraz otcovia, keď sa ocitnú v čisto „mamičkovskom“ prostredí. Tie na neho občas vrhnú znepokojivý pohľad, akoby iba striehol, kedy sa na ne vrhne a jednu za druhou ich znásilní. Podozrenie, nedôvera, nenápadný odstup.
Podobne na pieskovisku. Štyri mamičky a jeden otec. „Ako sa volá malá?“ spýta sa jedna mamička. Po krátkej odpovedi sa konverzácia končí, snaha o prelomenie ľadov bola, teraz sa bavme medzi sebou. „Už som malému kúpila prechodnú bundu a predstav si, aj plavky,“ zveruje sa jedna mamička. „Ja som malej tiež kúpila, ale zatiaľ iba polovicu plaviek, veď vieš,“ reaguje druhá. Ocko by aj čosi povedal, ale nie celkom „vie“. O chvíľu sa zvrtne reč na súboj pampersky verzus huggiesky. Čo je lepšie? Jedny majú lepšiu absorpčnú schopnosť, iné sú pritesné, dieťa má po nich vyrážky, tie zasa omínajú stehná, druhé... Ocko by sa rád zapojil, ale cíti, že tam nie je až taký vítaný. Keď sa cez víkend ukáže na pieskovisku, povozí sa s malou na detskej motorke...ok, to je normálne. Ale počas týždňa ráno, či popoludní na pieskovisku? U lekára? V obchode v detskom oddelení? Hmm, to už nie je až také normálne. Veď hej, ockovia dnes už chodia na „materskú“, ale možno jeden-dvaja na Slovensku, nie? Či?
