Najlepšie mi je, keď spím a pijem mamičkino mliečko. Tatino tvrdí, že je pre mňa najlepšie a že čo by dalo plno chlapov, keby boli na mojom mieste. Vraj má materské mliečko veľa živín, je správne vyhriate, netreba naň čakať, starať sa o uskladnenie a navyše má super obal. Niekedy mám pocit, že uvažuje o tom, aké to asi je. Mne je to ale všetko v podstate jedno. Hlavne, že ho mám vtedy, keď mám chuť.
Rada tiež spinkám. Je to fajn, keď si skoro stále iba tak vylihujete a všetci vás obskakujú, nie? Inak prezradím vám, dokážem si vynútiť prakticky všetko. Chcem papať? Zakričím a už ku mne beží mamina. Mám akýsi mokrý zadoček? Zopár výkrikov a už sa na tom pracuje. Srandy tiež zažívame s cumlíkom. Viem ho vypľúvať systematicky, ale aj v nečakanej chvíli, keď už si mamina s tatinom myslia, že mi div neprirástol k pusinke. Niekedy si ku mne tatino ľahne, začne si čítať knižku a tak dám o sebe vedieť. To by ste mali vidieť, ako vyskočí a už ma hladká po vláskoch a prihovára si mi. No a občas si len tak z dlhej chvíle plačkám.
Tatino hovorí, že najhoršie je ma uspať večer – to sú vraj už unavení a najradšej by to mali rýchlo za sebou. Tak ich trošku ponaťahujem. Najprv ma učičíkajú, ja naoko zatvorím očká, položia ma do postieľky a so slovami „už spinká“ sa zakrádajú preč. Ja ale viem, kedy je tá správna chvíľa, neunáhlim sa a vyčkávam. Privrú sa dvere, počkám ešte malú chvíľočku, keď už podľa mňa musia byť usadení v kreslách...a vtedy spustím. Nuž, je mi s nimi fajn.
Práve mi dali čistú papierovú plienku, na to ešte akúsi bavlnenú a ešte nejaké pšolky, či čo (poštolky, pozn. zapisovateľa). Ale poviem vám, nie je to slasť. Nechcela by som sa vyjadrovať k niečomu, čomu nerozumiem, ale toto mám teda v malíčku. Veď si len vyskúšajte pohodlne spať takto zabalená. No mamina vraví, že to musím mať, tak jej robím radosť.
Júúúj, a keby ste videli, čo včera stváral tatino! Snažil sa ma prebaliť. To hovorí za všetko, ale trošku to opíšem, aby ste si to vedeli plasticky predstaviť (ako vraví mamina). Najskôr ma rozbalil a bolo vidieť, aký je hrdý, hoci sa triasol ako ja, keď mi je zimka. „Len počkaj, to je iba začiatok,“ pomyslela som si a mala som pravdu (začínam totiž múdrieť, viete). Pri utieraní zadočka mi najskôr pekne zababral aj chrbátik. Tak som na neho zakričala, že čo to stvára a on sa roztriasol ešte viac. Keď to všetko utrel, išiel ma natrieť akousi mastičkou, ale vtedy som si kýchla a polovica skončila na perinke, druhá polovica na brušku. Vy, ktorí sa vyznáte, určite tušíte, že sa netrafil na to správne miesto. Potom sa dlho mordoval s tými plienkami a poštolkami a keď ma s maminou pomocou konečne obliekol, vyhlásil: „Fuj, spotil som sa ako v saune. Musím sa ísť upokojiť,“ a odišiel do vedľajšej izby. Neviem, čo je na tom ťažké. Veď mamine prebaľovanie ide ako jedna báseň. No a keď ma večer prebaľovali už asi siedmy raz (ešte mám v počtoch medzery, ale také čosi povedala mamina), tatino zahundral, že ten výrobca plienok musí byť miliardár a pokojne by vyžil iba zo mňa.
Tak takto si ja žijem.
A ozaj. Vraj už nie som iba obyčajné rodné číslo, ale mám aj rodný list a kartičku poistenca. Je tam napísané meno Martina, ale aj tak sa mi najviac páči, ako ma oslovuje mamina s tatinom: Maťka, Martinka a dobré je aj princeznička či žubrienka. Ešte uvidím, ako si budem hovoriť. Páči sa mi vlastne všetko...
