Pomsta je krvavá (S.T.Abby)
Pomsta je krvavá nadchla milióny fanúšikov. Je to mix detektívky, trileru, romance a humoru. Príbeh o Lane, ktorá prežila peklo. Desať rokov sa pripravuje na jediný cieľ. Nájsť mužov, ktorí jej zničili život, a pomstiť sa im. Zmení identitu, trpezlivo čaká a každý krok má premyslený do posledného detailu. Je chladná, systematická a nebezpečne inteligentná.
Na opačnej strane stojí agent FBI Logan. Charizmatický, inteligentný, empatický chlap, ktorý pátra po vrahovi tých mužov a ani len netuší, že žena, do ktorej sa postupne zamiloval, je práve tá sériová vrahyňa. Podobný motív už literatúra pozná. Rozdiel je v tom, že tu nejde o prekvapivé odhalenie identity. Tú poznáte od začiatku. Napätie vzniká pri každom spoločnom obede, každom flirtovaní či nevinnom rozhovore. Len tŕpnete a čakáte, kedy a ako sa to prevalí...a čo urobí Logan, čo urobí Lana.
Séria má 5 dielov, ktoré sú krátke, po 150 strán a teraz vyšla prvá kniha, v ktorej sú tri diely. A verte, že tempo prakticky nikdy nespomalí, budete otáčať jednu stránku za druhou a nebudete vedieť prestať...a to teraz nie je marketingový ťah, ale realita. Autorka sa nevyhýbala brutalite, objavujú sa témy sexuálneho násilia, zneužívania, traumy a krvavej pomsty. Mnohí prirovnávajú Lanu k slávnemu Dexterovi. V každom prípade, je to svižná, temná, návyková jazda, ktorá veľmi dobre vie, čím chce byť.
Kam si sa schovala (Andrea Mara)
Kam si sa schovala je psychotriler, ktorý dokazuje, že najväčšie tajomstvá sa skrývajú za zatvorenými dverami. Joanna sa s rodinou nasťahuje do domu, ktorý má symbolizovať nový začiatok. Pekná štvrť, príjemní susedia, vysnívaný domov. Lenže čoskoro sa dozvie, že práve tu kedysi bývalo dievčatko, ktoré počas hry na schovávačku zmizlo bez jedinej stopy. Najdesivejšie však nie je zmiznutie dievčatka, ale to, čo nasledovalo. Autorka výborne vystavala napätie, ktoré vzniká zo zvláštnych pohľadov susedov. Z viet, ktoré akoby zostali nedopovedané. Zo stretnutí, pri ktorých má človek pocit, že všetci vedia niečo, čo vy ešte netušíte. Jednou z najväčších predností knihy je hlavná postava. Joanna pôsobí sympaticky, rozumne a ako matka robí všetko pre svoju rodinu. Lenže zároveň v nej od začiatku cítiť neistotu. Naozaj hovorí pravdu a nezamlčuje niečo? Alebo je len obeťou vlastnej pamäti?
Kapitoly sú krátke, dej svižný a autorka Andrea Mara píše veľmi filmovo. Aj preto sa v posledných rokoch zaradila medzi výrazné mená psychotrilerov. Píše tzv. „domestic noir“ – podžáner thrillerov, kde sa nebezpečenstvo skrýva v bežnom živote, medzi susedmi, partnermi či rodinami. Ak teda máte radi trilery Freidy McFadden, Gillian Flynn alebo Shari Lapeny, novinka Kam si sa schovala vás nesklame.
Tkáčova dcéra (Sarah E.Ladd)
Autorka vás zavedie do anglického Yorkshiru na začiatku priemyselnej revolúcie, kde každé rozhodnutie môže mať ďalekosiahle následky. Tkáčova dcéra je historický román, ktorý pripomína, že pokrok nikdy neprichádza bez obetí...
Hlavná hrdinka Kate Dearborneová netúži po bohatom ženíchovi ani po živote v prepychu. Fascinuje ju práca jej otca, skúseného tkáča Silasa Dearbornea, a rada trávi čas v dielni, kde sa učí všetko o výrobe súkna. Je samostatná, rozumná a vie, čo chce. Do príbehu vstupuje Henry Stockton, vnuk majiteľa miestnej textilky. Po návrate z vojny sa snaží pochopiť napätie medzi miestnymi tkáčmi a vlastným starým otcom, ktorý je zástancom mechanizácie výroby. Keď starého Stocktona nájdu mŕtveho, atmosféra v meste ešte viac zhustne. Miestni tkáči dokonca začínajú hovoriť o útoku na fabriku a Kate sa zrazu ocitne v nemilej situácii. Ak varuje Henryho, zradí vlastného otca aj komunitu, medzi ktorou vyrastala. Ak zostane ticho, môže nepriamo prispieť k tragédii.
Sarah E. Ladd si dáva záležať na historických detailoch. Pri čítaní máte pocit, akoby ste vstúpili do tkáčskej dielne. Takmer počujete pravidelný rytmus krosien, cítite vôňu dreva aj surovej vlny a vidíte úzke kamenné uličky yorkshirských dedín. Jej knihy čerpajú zo skutočných spoločenských udalostí a dobových konfliktov. V prípade Tkáčovej dcéry sa inšpirovala obdobím, keď mechanizácia textilného priemyslu zásadne zmenila život v Yorkshire. V tom čase skutočne dochádzalo k nepokojom a útokom na továrne, pretože mnohí tkáči prichádzali o živobytie.
Moháč 1526 (Roman Mocpajchel)
29. augusta 1526 sa pri juhomaďarskom Moháči odohrala bitka, ktorá trvala len niekoľko hodín. Jej dôsledky však formovali strednú Európu celé stáročia. Smrť mladého kráľa Ľudovíta II., katastrofálna porážka uhorského vojska a následný rozpad stredovekého Uhorska znamenali začiatok úplne novej éry. Práve tejto udalosti sa venuje nová kniha historika Romana Mocpajchela Moháč 1526.
Autor však nezačína samotnou bitkou, ale postupne vysvetľuje, prečo sa vôbec odohrala. Najprv spoznávame osmansko-uhorské vojny, dozvieme sa, ako vyzerali obe armády na začiatku 16. storočia, aké boli ich silné i slabé stránky a aká politická situácia panovala v Uhorsku i Osmanskej ríši. Až potom prichádza samotná rekonštrukcia udalostí pri Moháči. Takéto členenie dáva zmysel. Bez poznania širších súvislostí by totiž bitka pôsobila len ako izolovaný vojenský konflikt. V skutočnosti však išlo o udalosť, ktorá ovplyvnila celé ďalšie smerovanie regiónu.
Veľkým bonusom knihy je predhovor spisovateľa Juraja Červenáka, ktorý patrí medzi najznámejších autorov historických románov na Slovensku. Už v úvode upozorňuje na paradox. „Slováci akoby habsbursko-osmanské vojny ani nepovažovali za svoje dejiny.“
Silnou stránkou publikácie sú prílohy. Kniha obsahuje slovenské preklady viacerých dobových textov, ktoré umožňujú nahliadnuť na bitku očami ľudí, ktorí ju prežili alebo boli jej bezprostrednými svedkami.
Je faktom, že bitka pri Moháči sa často spomína jednou vetou: „Uhorsko prehralo a začala sa turecká expanzia.“ Roman Mocpajchel však ukazuje, že skutočný príbeh je oveľa zložitejší. Vysvetľuje politické pozadie konfliktu, predstavuje hlavné osobnosti, rekonštruuje priebeh bojov a pripomína, že dôsledky jednej augustovej bitky pociťovali obyvatelia dnešného Slovenska ešte viac než 150 rokov.
Časozber (Filip Langstein)
Ako vyzerala Zem milióny rokov pred človekom? Čo všetko ešte netušíme o vlastných dejinách? A čo ak by sme dostali možnosť sledovať ich na vlastné oči? Časozber Filipa Langsteina ponúka napínavé dobrodružstvo, ktoré spája vedeckú predstavivosť, históriu aj psychologické napätie.
Jeho hrdinovia sú vedci a ich úlohou nie je zasahovať do minulosti, ale pozorovať ju. Preskúmať obdobia, ktoré formovali našu planétu, život na nej aj vznik človeka. Najväčšou devízou knihy je spôsob, akým pracuje s prostredím. Dávne epochy nepôsobia ako kulisy pripravené pre turistov z budúcnosti. Sú živé, nevyspytateľné a často nepriateľské. Čitateľ veľmi rýchlo pochopí, že cesta do minulosti nie je výlet so sprievodcom, ale vstup do sveta, ktorý človeku vôbec nepatrí. Práve v tom spočíva sila príbehu. Namiesto lacných efektov autor stavia napätie na dôsledkoch. Jedna chyba. Jedno zdržanie. Jedno rozhodnutie navyše. A z dokonale naplánovanej vedeckej misie sa stáva zápas o prežitie.
Sympatické je aj to, že posádka výskumnej lode nepôsobí ako skupina akčných superhrdinov. Tvoria ju odborníci z rôznych vedeckých oblastí. Každý má svoje vedomosti, vlastnú motiváciu aj slabšie stránky. Každý dobrý sci-fi román potrebuje moment, ktorý zmení pravidlá hry. V Časozbere prichádza vo chvíli, keď sa objaví záhada, ktorá podľa všetkého nemala existovať. Bez prezrádzania detailov možno povedať len toľko, že od tejto chvíle sa príbeh prestáva opierať iba o vedecký výskum minulosti. Do popredia sa dostáva tajomstvo, ktoré núti čitateľa obracať ďalšie strany. Ak máte radi sci-fi, ktoré nestojí iba na technológiách, ale aj na otázkach o človeku a jeho mieste vo svete, táto kniha by vám nemala ujsť.
Prečo mozog potrebuje priateľov (Ben Rein)
Koľkokrát ste už počuli, že človek je spoločenský tvor? Veta, ktorú opakujeme tak často, až sa z nej stalo klišé. Neurovedec Ben Rein však ukazuje, že nejde o peknú frázu, ale o biologický fakt. V knihe Prečo mozog potrebuje priateľov vysvetľuje, čo sa odohráva v našom mozgu počas obyčajného rozhovoru, prečo osamelosť zasahuje celé telo a ako môžu kvalitné vzťahy ovplyvniť naše zdravie viac, než by sme čakali. Jedna z najzaujímavejších myšlienok knihy vychádza z jednoduchého pozorovania. Po dobrom stretnutí s blízkym človekom sa často cítime ľahší. Akoby niekto odľahčil batoh, ktorý sme celý deň niesli na pleciach. Je to len pocit? Podľa výskumov, ktoré autor približuje, nie. Kvalitné sociálne kontakty dokážu znižovať stres, podporovať lepšiu náladu a pri dlhodobom pôsobení sú spojené aj s nižším rizikom viacerých ochorení. Rein pritom neopakuje známe poučky. Vysvetľuje, čo sa deje na úrovni mozgových okruhov, hormónov či nervových spojení. To je veľký rozdiel. Nehovorí len že vzťahy sú dôležité. Ukazuje aj prečo.
Veľkou prednosťou knihy je samotný autor. Ben Rein patrí medzi neurovedcov, ktorí sa venujú popularizácii vedy. Je známy tým, že náročné témy dokáže podať zrozumiteľne, bez toho, aby ich zjednodušoval na hranicu nepresnosti. To cítiť aj pri čítaní. Text plynie prirodzene, jednotlivé kapitoly na seba nadväzujú a vedecké štúdie nepôsobia ako povinná jazda. Sú skôr odpoveďou na otázky, ktoré si počas čítania začnete klásť sami.
New York. Malý atlas pre hedonistov (M. Francoise a S. Li)
New York patrí medzi mestá, ktoré fascinujú milióny ľudí po celom svete. Je symbolom slobody, kultúry, umenia aj nekonečných možností. Nová kniha New York: Malý atlas pre hedonistov však neponúka klasického turistického sprievodcu. Namiesto strohého zoznamu pamiatok vás pozýva objavovať mesto cez jeho jedinečnú atmosféru, architektúru, históriu, gastronómiu a každodenný život jeho obyvateľov.
Autorky rozdelili publikáciu podľa jednotlivých mestských častí a štvrtí - od Dolného Manhattanu cez bohémske zákutia Greenwich Village, rušný Midtown, elegantný Upper East Side či zelený Upper West Side až po Harlem, Bronx, Brooklyn a Queens. Každá kapitola obsahuje prehľadné mapy, tematické dvojstrany, zaujímavé tipy a odporúčané trasy, ktoré pomáhajú spoznať charakter jednotlivých štvrtí. Objavíte tak nielen ikonické miesta, akými sú Metropolitné múzeum umenia, Central Park alebo panoráma Dolného Manhattanu, ale aj menej známe zákutia, komunitné záhrady, architektonické skvosty, historické brownstony, čiže typické mestské radové domy alebo pokojné múzeá mimo hlavných turistických trás.
Veľkou prednosťou knihy je jej vizuálne spracovanie. Fotografie Sylvie Li zachytávajú New York citlivo, autenticky a bez zbytočných klišé.
Séria Atlas pre hedonistov je známa tým, že povzbudzuje čitateľov objavovať destinácie všetkými zmyslami. Už vyšli tri knihy – Nórsko, Island a Tokio. Najnovší New York nie je výnimkou. Nejde len o odporúčania, čo vidieť, ale aj o to, kde sa zastaviť na chvíľu pokoja, kde obdivovať architektúru, vychutnať si výhľady alebo nasávať neopakovateľnú atmosféru jednotlivých štvrtí.
Foto: Ikar, Slovenský spisovateľ, Tatran, Lindeni, mamaš
