„Môj životný cieľ je mať peknú babenku, nádherné love a firmičku, kde budem mať takých desať típkov a nebudem ich naháňať do roboty tak skoro ráno,“ popisuje ten nižší, zavalitejší s páperím nad hornou perou.
„A každý mesiac na účet takých 40 litríkov...ale pretrhnúť sa nepôjdem,“ dopĺňa ho ten druhý, vyšší a kostlivejší.
„40 litrov? Veď to je dnes normálka. U nás majú toľko, keď robia na plný úväzok, takže na to nebude treba príliš makať. Ja by som bral aj 50 litrov, keď už budem šéfovať firme.“
„A čomu sa budeš venovať?“ vyzvedá ten šťúpli. Zbystrím sluch a odtlačím pani s nákupom, aby som bol bližšie. Kto by nechcel vedieť, ako zarobiť poctivo bez driny päťdesiat litríkov...
„To je jedno, niečo sa ešte nájde, veď dnes podniká kdekto. A vieš - keď sú love, prídu aj pekné babenky...“
„Fú, to teda hej, sakra,“ reaguje duchaplne šťúply.
„Love, babenky, šéfovať si sám sebe – to bude paráda. Už aby sme vypadli z tej školy,“ povzdychne si ten s páperím nad hornou perou a ja neochotne vystupujem na svojej zastávke.
Mám len 33 rokov, takže tínedžerské roky som neprežíval tak dávno. Mám ale pocit, že medzi mojimi úvahami a cieľmi vtedy, a plánmi dnešných tínedžerov je obrovská priepasť. Ja som vtedy ani nepomyslel na „plno love, babenky a nepretrhnúť sa“...skôr som uvažoval, kam ísť na vysokú. Aký smer si zvoliť, lebo to určí moje ďalšie smerovanie a možno som sníval, že raz sa vypracujem a bude mi fajn.
Ale bol som asi trošku zabrzdený a mal malé nároky. A tiež som žil v malom mestečku, takže správy o super robote s parádnym platom, kde netreba hýbať ani všetkými prstami, sa ku mne nedostali. Zdá sa, že dnešní tínedžeri majú oveľa viac informácií, odvahy a sebavedomia ako ja kedysi...alebo žeby rovnakú naivitu? Neviem, ale podľa toho, čo som počul nás určite čaká svetlá budúcnosť!
Foto: chinabioex.sities.subhub.com
