Takto sa začína skutočný príbeh Ukradnutá. Útek zo Sýrie.
Trošku odbočím – prvý komentár ku knihe na istom e-shope mal nadpis Propaganda. Anonym (dotyčný ani nemal toľko odvahy podpísať sa) bagatelizoval knihy „vypovedajúce o utrpení žien v moslimských krajinách“ ako je tento „vraj skutočný príbeh“. A že denne nám tlčú do hlavy, akí sú Arabi teroristi, pričom tí najväčší teroristi sú Američania. A komentár plný elementárnych pravopisných chýb sa končil výzvou – „ľudia, spamätajte sa!“
Nič o samotnom príbehu Louise Monaghanovej, ktorej naozaj exmanžel uniesol dcérku a ona sa vydala zachraňovať ju. Nič o jej odvahe, láske a obetavosti, keď sa naoko poddala exmanželovi, nechala sa biť, dostávala špinavú vodu, len aby bola pri svojej dcére a počkala si na tú správnu chvíľu, aby spoločne utiekli. Žiadne zhodnotenie nečinnosti úradov, keď ich Louise potrebovala...a naopak, nepochopiteľnej „aktivity“, keď sa Mostafovi Assadovi podarilo previezť unesenú dcéru do Sýrie, hoci to viaceré dokumenty zakazovali.
Je smutné, že podobné komentáre sa napokon zvrhnú aj na otázku typu – načo sú takéto zmiešané manželstvá? Prečo bola taká sprostá? To netušila, čoho je Arab schopný?
Ako keby sme vedeli, ako sa ktorý vzťah skončí...
Aj vás sa už možno priatelia niekedy spýtali „Preboha, čo na ňom vidíš?“ alebo „Ježiši, veď ona sa k tebe vôbec nehodí!“ Nuž, vieme klamať telom, možno ani nie zámerne. Vieme byť šarmantní, keď treba. Vieme dobre vystupovať, dobre vyzerať a očariť okolie. Mnohí a mnohé vyžarujú charizmu, ktorú ťažko popísať, ale ľahko sa jej dá podľahnúť...padneme do toho a ani nevieme, ako a kedy sa to všetko zmenilo.
Jednoducho, je to tak. Vzťahy sú spletité, zložité a neraz s nečakaným koncom. Preto toto neriešim.
Riešim to, ako dokáže otec uniesť dcérku do krajiny, kde denne zabíjajú ľudí, vybuchujú bomby a na každom kroku číha smrť. Je možné, aby to urobil milujúci otec, ako to sám o sebe tvrdí?
Riešim to, prečo dokážu byť úrady, konzuláty či pasová kontrola také nevšímavé či nedôsledné? „Nemôžeme nič robiť“ bola odpoveď a aj preto sa Louise vybrala zachrániť dcérku sama. Ani netušila, do akých otrasných podmienok sa dostane.
A hoci viem, že možné je všetko, nikdy nepochopím absurdity, ako sa jedna z nich udiala Louise v Sýrii: keď sa Louise napokon podarilo s dcérou utiecť z domu exmanžela, po nebezpečnom a náročnom putovaní sa dostali až na sýrsko-libanonské hranice, takže chýbal jediný krok k slobode. A sýrsky sudca im vtedy odmietol dať výstupné vízum s výhovorkou, že krajina by stratila ďalšiu moslimku.
A ani nedokážem pomyslieť na to, aké následky majú podobné únosy na malé deti. Prejavia sa často neskôr, počas dospievania a posttraumatický šok môže prísť kedykoľvek.
Ak máte chuť, začítajte sa do prvých strán Ukradnutej.
Foto: Noxi, Dublin People a Gaia Health
