Kniha Marián Gáborík rozpráva príbeh od malého chlapca, ktorého poháňala túžba stať sa hokejistom, až po stopercentného profesionála, ktorý zdvihol nad hlavu Stanley Cup. „Práve preto som si aj ja takmer od začiatku jeho kariéry zapisoval svoje dojmy z rôznych situácií. Vždy som využil čaro okamihu. Niečo ma nadchlo? Tak som si večer sadol a písal,“ spomína otec Pavol.
A keď dával synovi Mariánovi na prečítanie prvú verziu knihy, mal malú dušičku. Poznal jeho názor na mediálne predvádzanie sa...a otec sa nemýlil. Marián nebol nadšený a pýtal sa, prečo by práve teraz mal odkrývať občas strastiplné obdobia svojej kariéry. Veď vtedy, v danom momente si vždy zahryzol do jazyka a teraz to má vyjsť všetko von? „Netúži po pomste, a to ani v prípadoch, keď mal oprávnený pocit krivdy,“ dodáva Pavol Gáborík.
A tak nakoniec Marián kývol a povedal – „otec, už tie zápisky môžeš konečne vydať.“ Bolo to bezprostredne po zisku Stanley Cupu, keď Marián Gáborík zdvihol slávny pohár ako tretí v poradí.
Vznikla tak úžasná kniha, ktorá sa výborne číta a patrí medzi najlepšie športové knihy za posledné obdobie. A to ich vyšlo hodne – o Lanceovi Armstrongovi, kniha Alex Ferguson, Bratia Šťastní, Jedenásť prsteňov Phila Jacksona a ďalšie.
Kniha Marián Gáborík môže ukázať deťom, rodičom, manželkám či trénerom, že nič nie je nemožné. „Boli by sme radi, keby táto kniha povzbudila všetkých ambicióznych ľudí. Nemusia byť hokejistami ani športovcami, je vlastne jedno, v akej oblasti ľudského snaženia chcú niečo zmysluplné dokázať. K úspechu vedie totiž vždy len jedna jediná cesta. Tou cestou sa kedysi dávno vydal aj Marián a tú cestu sme vám, vážení čitatelia, chceli čo najvernejšie priblížiť. So všetkým, čo k nej patrí,“ povedal Pavol Gáborík.
Vzácne je, že ide o príbeh prerozprávaný tým najpovolanejším človekom – jeho vlastným otcom Pavlom. Že to nie je objektívne? Rodičia vždy budú dávať svoje deti na piedestál? Určite do istej miery a toho sa úplne nezbavil ani Mariánov otec, no napriek tomu ide do mimoriadne vyvážené, objektívne rozprávanie o človeku, ktorý sa dostal na úplný vrchol vďaka svojej vôli, talentu a podpore svojich najbližších.
A nechýbajú samozrejme ani spomienky na Pavla Demitru v kapitole Keď zahynie najbližší priateľ. Od smrti kamaráta sa Marián trošku zmenil. Má obrovský rešpekt k osudu, náhodným situáciám, ktoré nemožno ovplyvniť. Úplne ich vytesnil zo sféry svojich starostí. "Myslím si, že už aj v minulosti žil s tým rešpektom, ale od Paľovej smrti je to výraznejšie," píše v knihe otec Pavol Gáborík. "Vždy bol pokorný k osudu a rešpektoval, čo prináša. Nikdy sa proti nemu nechcel postaviť. Len raz možno hľadal inú cestu, keď odmietol psychickú tortúru v Rangers a podpísal do Columbusu."
Krátky úryvok z knihy - Vysnívaný Stanley Cup
Podľa železných zvykov NHL má každý hráč víťazného tímu právo stráviť so Stanley Cupom poldeň počas najbližších dní bezprostredne po jeho zisku. Keď už vysnívaný Stanley Cup jeho strážcovia postavili na stôl v kuchyni Mariánovho domu v Hermosa Beach, obratom sme ho aj my zobrali na pláž. Marián si tieto chvíle nesmierne užíval. Bol uvoľnený, vtipkoval. Každá minúta bola preňho odmenou za tie dramatické chvíle plné obrovského napätia počas celého play-off. Najskôr sme boli na pláži sami. Kúpali sme sa so Stanley Cupom v Tichom oceáne. Pili sme z neho šampanské. Okolití ľudia spozorneli. Čo sa to tam deje? Netrvalo ani polhodinu a okolo nás boli stovky oslavujúcich. Prišli deti, fotili sa so Stanley Cupom, rovnako ich rodičia. Ešte pred pár minútami bola takmer prázdna pláž, len my a Stanley Cup. Teraz stovky ľudí. Nesmierna spontánnosť!
Na noc si Marián zobral pohár so sebou do domu. Vraj ho mal v spálni. Spal s ním, ale podrobnosti nepoznám. Okrem Stanley Cupu tam bola aj jeho priateľka Ivana. Ani tá nič nechce prezradiť:-)
Prečítajte si úryvok z novej knihy Marián Gáborík.
