dovoľujeme si obrátiť sa na Vás ohľadom aktuálnej témy schvaľovania Partnerskej dohody medzi EÚ a vládou SR. Najmä máme na mysli presun časti prostriedkov fondov EÚ na roky 2021 až 2027 pre projekty realizované na území Bratislavy a Bratislavského samosprávneho kraja. Uvedenú flexibilitu a medzifondový transfer schválila tiež vláda SR v apríli 2021.
Určite ste vo svojej kariére podobných listov, kde sa snažia predstavitelia jedného regiónu presvedčiť o nutnosti financovania projektov práve v ich kraji dostali mnoho. Nie sme špičkoví politici, ale radoví poslanci z rôznych častí politického spektra. Okrem iného zastupujeme našich voličov v komisiách dopravy Bratislavského samosprávneho kraja a mesta Bratislavy. Dovoľte nám z našej skúsenosti poukázať na dôvody, prečo si myslíme, že presun prostriedkov na projekty plánované na území Bratislavy a Bratislavského samosprávneho kraja budú na prospech nielen nášho regiónu ale celého Slovenska.
Podľa štatistík je Bratislavský kraj 13. najbohatší región v Európskej únií. Áno, schopnosti obyvateľov nášho regiónu sú obdivuhodné, náš kraj vyprodukuje skoro 30% HDP celého Slovenska. Iná metodika, ktorá skúma dostupnosť služieb pre obyvateľov nášho regiónu na základe socioekonomických ukazovateľov, zaradila náš región až na 162. miesto. Táto pozícia oveľa viac zodpovedá každodennej realite. Zaostávame v sociálnych službách, budovaní základných a materských škôl, verejnej kanalizácie ale najmä v rozvoji moderného systému verejnej dopravy najmä s ohľadom na boj proti klimatickej zmene. Na túto tému si dovolím upramiť Vašu pozornosť.
Aj v doterajších programovacích obdobiach bol pohľad na náš región “krivený” dobre vyzerajúcimi štatistikami. Možnosti získať prostriedky z fondov EÚ na projekty realizované doslova pár metrov za hranicou Bratislavského samosprávneho kraja boli omnoho širšie ako na nemenej dôležité projekty v našom regióne. Nepochybne, dôvodom zaostávania boli aj nesprávne a pomalé rozhodnutia našich predchodcov. Zásadným dôvodom zaostávania nášho kraja bol a žiaľ stále je nedostatok zdrojov na zásadné zlepšenie verejnej dopravy. Východiská sú alarmujúce! Pomer individuálnej dopravy voči verejnej doprave je v našom kraji 73:27. Objem emisií vyprodukovaných automobilovou dopravou v Bratislavskom samosprávnom kraji predstavuje skoro 40% celého Slovenska. Sme presvedčení, že aktuálna generácia politických predstaviteľov vlády SR, Bratislavského samosprávneho kraja a mesta Bratislavy si uvedomuje spoločnú zodpovednosť a má jasnú predstavu ako z hľadiska verejnej dopravy posunúť náš región do 21. storočia.
Naše tvrdenie opierame o schválené dokumenty, ako je Štúdia železničný uzol Bratislava spracovaná Železnicami SR a Plán udržateľnej mobility Bratislavského samosprávneho kraja. V uvedených dokumentoch sme si jednak z vládnej aj regionálnej úrovne určili tzv. Flagship projekty, ktoré predstavujú nutné minimum na zásadné dobehnutie infraštrukturálneho deficitu z minulých rokov.
1.) Rekonštrukcia a skapacitnenie koľajovej dopravy na území mesta Bratislava. Súčasťou tohto projektu je vybudovanie novej železničnej stanice Filiálka, na miestach odkiaľ z Bratislavy vyšiel prvý vlak s konským pohonom v Uhorsku smerom na Trnavu. Územnú rezervu na tento projekt držíme už viac ako 30 rokov. Umožní priviesť regionálne vlaky do širšieho centra Bratislavy s napojením na súčasnú ale aj budúcu sieť koľajovej dopravy v Bratislave (električky). Stanica Filiálka bola súčasťou projektu TEN-T už v programovacom období 2007-2013, žiaľ nesprávnymi rozhodnutiami vtedajších politikov zostal tento projekt iba na papieri. V rámci tejto priority sa plánuje aj skapacitnenie železničných tratí na území Bratislavy, vrátane vytvorenia zastávok a prestupných terminálov regionálnych vlakov. Novú infraštruktúru využijú dochádzajúci do Bratislavy z okolitých regiónov a rovnako aj obyvatelia Bratislavy.
2.) Skapacitnenie koľajovej dopravy na tratiach smer Pezinok, smer Senec a smer Dunajská Streda. Bratislava prirodzene ako každé hlavné mesto priťahuje pracovnú silu a študentov z okolitých regiónov. Dnešná železničná infraštruktúra na uvedených tratiach už nepostačuje na potrebné zvýšenie frekvencie vlakov. Napríklad v smere na Dunajskú Stredu je táto trať jednokoľajná a neelektrifikovaná. Súčasťou tejto priority je aj cestný obchvat Malokarpatska, ktorý významne zníži environmentálnu záťaž v dotknutých mestách a obciach. Ak je ponuka kvalitnej verejnej dopravy nedostatočná, výsledkom je množstvo áut dochádzajúcich denne do Bratislavy. V prípade tohto Flagship projektu o jeho regionálnom rozmere nie je pochybnosť.
3.) Rozšírenie existujúcej siete električkovej dopravy v meste Bratislava. Od polovice sedemdesiatych rokov 20. storočia sa v Bratislave plánovala výstavba metra. Dokonca sa s výstavbou aj začalo, po spoločenských zmenách v roku 1989 sa hľadali alternatívy finančne náročnej stavby metra. Zhruba pred desiatimi rokmi bolo rozhodnuté, že nosným dopravným systémom Bratislavy budú električky. V roku 2015 sme aj vďaka financovaniu z fondov EÚ otvorili prvú časť novej električkovej radiály do najväčšej mestskej časti Bratislavy – Petržalky, kde viac ako 100.000 obyvateľov bolo dovtedy bez električkového spojenia. Aktuálne prebieha výstavba druhej časti, tiež za pomoci fondov EÚ. Ďalšou potrebnou radiálou je trať do východnej časti Bratislavy, kde žije viac ako 70.000 obyvateľov, aktuálne bez električkového spojenia s mestom. Iné potrebné investície do električkovej dopravy sú rekonštrukcie a predĺženia existujúcich tratí, napríklad do novej štvrte v západnej časti Bratislavy a rovnako predĺženia ku novým železničným terminálom, aby bol zabezpečený plynulý prechod z regionálnej dopravy vlakmi na mestskú dopravu električkami.
My signatári tohto listu sme poslancami Bratislavského samosprávneho kraja alebo mesta Bratislavy, niektorí aj oboch parlamentov súčasne. Rozvoj dopravy je jednou z našich priorít. Poznáme finančné možnosti našich samospráv a zodpovedne môžeme prehlásiť, že tak zásadný infraštrukturálny projekt ako Flagship projekt rozšírenia električkovej dopravy, nie sme ani teoreticky schopní zo samosprávnych rozpočtov financovať. Iba pre upresnenie, aktuálne schválený rozpočet Bratislavského samosprávneho kraja na rok 2022 je na úrovni cca 260 miliónov EUR a rozpočet mesta Bratislava 480 miliónov EUR. V podobnej situácií je aj rozpočet štátnych Železníc Slovenskej republiky, ktoré nesú zodpovednosť za Flagship projekty pod č. 1.) a 2.), ktoré sú však aj pre ekologický aspekt modernej verejnej dopravy v našom regióne nevyhnutné. Dovoľujeme si pripomenúť, že Flagship projekty v kompetencií štátnych Železníc Slovenskej republiky podporili v decembri 2020 prijatým uznesením na poslanecký návrh aj parlamenty Bratislavy a Bratislavského samosprávneho kraja. Obe uznesenia predkladáme ako prílohu.
Sme presvedčení, že medziregionálna flexibilita a medzifondový transfer v prospech projektov realizovaných na území Bratislavského samosprávneho kraja a mesta Bratislavy, tak ako bol schválený vládou SR je prínosom aj pre ostatné regióny Slovenska. Bratislava ako hlavné mesto je najmä vďaka svojim univerzitám a študentom z celej krajiny prirodzeným centrom excelentnosti pre celú krajinu. Veríme, že Bratislavský kraj môže byť po skvalitnení verejnej hromadnej dopravy ešte významnejším producentom HDP, aby v budúcnosti mohol pomáhať v rozvoji aj iným regiónom Slovenska.
Vážená pani eurokomisárka Ferreira,
my obyvatelia Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a mesta Bratislava vieme, že zodpovednosť za rozvoj nášho regiónu nesieme my sami. Nebojíme sa výziev v súvislosti s projektmi uvedenými vyššie. Berieme vážne aj boj proti klimatickej zmene, ktorej svedkami sme v našom kraji viac ako v iných častiach Slovenska. Veríme na Európsku spolupatričnosť a solidaritu a preto si dovoľujeme upriamiť Vašu pozornosť na naše argumenty krátko zhrnuté v tomto liste. K listu prikladáme aj fotografie miest, na ktorých majú byť Flagship projekty realizované.
Držíme Vám a Vašim kolegom palce v dobrom rozhodovaní.
V Bratislave dňa 02. februára 2022
Ján Buocik - predseda komisie dopravy BSK
Jozef Uhler - predseda komisie dopravy Bratislava
Alžbeta Ožvaldová - vicežupanka pre dopravu a člen komisie dopravy BSK a Bratislavy, v. r.
Mária Kisková - člen komisie dopravy BSK, v. r.
Zuzana Aufrichtová - člen komisie dopravy BSK, v. r.
Katarína Augustinič - člen komisie dopravy Bratislava, v. r.
Monika Debnárová - člen komisie dopravy Bratislava, v. r.
Igor Adamec - člen komisie dopravy BSK, v. r.
Dušan Dvoran - člen komisie dopravy BSK, v. r.
Štefan Gašparovič - člen komisie dopravy BSK, v. r.
Jozef Krúpa - člen komisie dopravy BSK, v. r.
Martin Vlačiky - člen komisie dopravy BSK, v. r.
Ladislav Gujber - člen komisie dopravy BSK, v. r.
Peter Strapák - člen komisie dopravy Bratislava, v. r.
Igor Polakovič - člen komisie dopravy Bratislava, v. r.
Rastislav Tešovič - člen komisie dopravy Bratislava, v. r.
Peter Lenč - člen komisie dopravy Bratislava, v. r.
Ivan Lechner - člen komisie dopravy Bratislava, v. r.
Peter Klučka - člen komisie dopravy Bratislava, v. r.
Európska komisia - Berlaymont
Rue de la Loi /Wetstraat 200
1049 Brusel
Belgicko
k rukám:
Vážená pani
Elisa Ferreira
Eurokomisárka pre súdržnosť a reformy
CAB-FERREIRA-CONTACT@ec.europa.eu
Zastúpenie Európskej komisie v SR
Palisády 29
811 06 Bratislava
k rukám:
Vážený pán
Vladimír Šucha
Vedúci zastúpenia
Hana.nemcova@ec.europa.eu
