Prekliatie menom bezmocnosť...

Toľko krát som už počula od mnohých ľudí "som voči tomu bezmocný" , alebo "toto nedokážem - som bezmocný"... a priznám sa, že aj ja som podobný výraz už niekedy použila.
Ale čo je skutočná bezmocnosť?
Cítime sa v daných kritických chvíľach naozaj bezmocní, alebo je to pre mnohých len pohodlné ospravedlnenie vlastnej lenivosti. Verím tomu, že väčšina z nás sa v tom momente naozaj tak cíti. Kým.....
Kým nepríde moment, kedy význam tohoto slova ukáže svoju pravú tvár.
Tí, čo ju spoznali na ňu nikdy nezabudnú.
Neviem či som ju ja už spoznala, hoci mi život priniesol mnoho zlého.
Najhorší pocit, aký som kedy zažila bola neschopnosť pomôcť blízkemu človeku. Tú som nazývala bezmocnosťou. Dívať sa do očí človeka, vidieť tam trápenie a bolesť aj keď niekedy zahalenú úsmevom a nedokázať mu pomôcť...
Sú to chvíle, keď sa akékoľvek slovo či skutok zdá zbytočný. Sú to chvíle keď bolesť iných sa stavá vlastnou a vlastné problémy sú nepodstatné.
Sú to chvíle, keď sa človek pýta sám seba načo mu je vzdelanie a vedomosti keď...
Nepoznám horší pocit.

Ale je to naozaj bezmocnosť?

Alebo pomáhame už len tým, že sme, že počúvame, že chápeme, že pohladíme v tú pravú chvíľu.
Že veríme, či snažíme sa veriť aj keď všetko ostatné kričí nie...