Mnohí si veľmi dobre pamätáme aktivitu LOZ pod vedením odborárskeho predáka Kollára za vlády Radičovej. Taktiež si veľmi dobre pamätáme ten božský kľud a spokojnosť LOZ v nasledujúcich rokoch, keď vládol Smer. Viac než dve volebné obdobia nikomu ani len nenapadlo žiadať nie že zvýšenie, ale ani len valorizáciu platov lekárov.
Veľmi dobre si pamätáme aj to, ako ultimatívne jednalo LOZ s vládou Hegera. Ako ťažko sa rodila dohoda a o koľko percent sa museli lekárom zdvihnúť platy, aby sa dostali aspoň na úroveň českých kolegov. Aj napriek tomu, že celú Európu gniavil Kovid, zväz bol so svojimi ôsmimi požiadavkami neústupčivý. To, že sa kompromis nakoniec predsa len našiel sa považovalo pomaly za zázrak.
Asi ani sám Heger netúži po tom, aby mu niekto, trebárs Visolajský, osobitne ďakoval za memorandum z roku 2022. Ale určite musí byť sklamaný z toho, ako ľahko sa ten istý Visolajský vzdáva výdobytkov kompromisu, na ktorý sa tak ťažko hľadali dodatočné rozpočtové náklady a vôľa 138 poslancov.
Už je to takmer rok, čo vládne opäť strana Smer. Jediným jej „úspechom“ v zdravotníctve je výmena Dolinkovej. O úspechu sa tu dá hovoriť len v tom zmysle, že sa našiel dobrodruh, ktorý toto ministerské kreslo v tejto vláde zobral. Keď sa ešte raz obzrieme do minulosti, ako dopadla Kálavská, nikto sa ani nemôže uraziť, keď povieme, že je to kus za kus.
A Visolajský? Najprv akože čakal na Pellegriniho veto a keď videl, že ten ani vo funkcii prezidenta nie je schopný vymaniť sa spod vplyvu „śéfa“, tak potom si už ani on nedovolil pomenovať pravého vinníka za daný stav. Zmohol sa len na: „Lekárski odborári vyjadrili ľútosť nad rozhodnutím politikov.“
Či tým myslel aj opozičných, to si musí už domyslieť každý sám.
Pre objektivitu ale je treba povedať, že aj v iných odborárskych organizáciách to nie je o nič lepšie. Na pštrosa to hrá aj Ondek, Ľupták, Žitňáková... Akoby sa nie a nie zobudiť.
Je to zlé, keď odboroví predáci sympatizujú s predstaviteľmi akejkoľvek vládnej moci a nedbajú ani na dohody tripartity. Určite by pomohlo, keby sa podľa výsledkov volieb volili aj nové vedenia odborov. Aby ozaj bránili záujmy kolegov z branže a po výmene vládnych garnitúr neboli raz na barikádach a inokedy s hlavou v piesku.
