Komunizmus je náboženstvo so všetkým, čo k tomu patrí. Je síce bludárske, ale je určite životaschopné.
Má svoju nosnú myšlienku – zloba a nenávisť, má svoj program – (triedny) boj a má svoje štruktúry.
Má svojich prorokov – Marx, Engels
Má svojho mesiáša – Lenin
Má svojich veľkňazov – Stalin, Brežnev, Putin
Má svojich apoštolov – Honnecker, Castro, Husák, Kádár, Jaruzelski, Orbán, Fico
Má svojich mučeníkov – Ceausescu, Che Guevara
Má svojich svätcov - Stalin
Má svoju náboženskú literatúru – Leninové spisy
Má svojich veriacich – žiaľ, aj v kresťanských kostoloch po celom Slovensku
Toto všetko sú atribúty náboženstva, hoci komunisti sami o sebe donedávna tvrdili, že základom ich ideológie je materializmus . Dnes, viac ako tridsať rokov po páde železnej opony sa ani nechce veriť, že zapustilo v mysliach ľudí celej východnej Európy až také hlboké korene. Bolo naivné si myslieť, že jeho zrod a krátke trvanie je potvrdením jeho utopickosti. Po viac ako sto rokoch od vyvraždenia cárskej rodiny v Jekaterinburgu sa dnes nanovo obnažuje v plnej vražednej sile na Ukrajine a počet jeho vyznávačov narastá. Je to náboženstvo založené na nenávisti nielen triednej, ale cez svoje výčiny voči kléru aj k Bohu.
Podľa Marxa základným nepriateľom komunizmu bola aj cirkev a akékoľvek náboženstvo. Presvedčenie o neexistencii Boha bolo kameňom úrazu prvého pokusu o nastolenie beztriednej spoločnosti v minulom storočí. Je to nezmysel bojovať proti niečomu, čo podľa vlastného tvrdenia nie je. Ak niekto neexistuje, nie je možné ho predsa nenávidieť. Už vtedy sa ozývali hlasy, že keby komunisti nechali ľuďom ich vieru, boli by ináč akceptovaní. Poučení touto skúsenosťou sa novodobí komunisti, napr. Putin, dávajú krstiť, alebo birmovať ako Fico. Každopádne, súdruhovia urobili chybu.
Je ťažké odhadnúť, koľko ľudí na svete prečítalo Leninové spisy, lebo už za totality sa vtipkovalo, že ich nečítal ani sám autor. Zaujímavejšie je ale iné tvrdenie. Že Lenin iba prekopíroval Bibliu a v sebe našiel mesiáša. Lenin večne živý je heslo, ktorému uverili tisícky ľudí a dodnes sa mu chodia klaňať do mauzólea na Červenom námestí v Moskve. Či bol plagiátorom, alebo nie, je úplne nepodstatné. Podstatné je to, že priviedol na svet náboženstvo, ktoré má charakter satanizmu a aj v sekulárnom svete je jeho ideológia zločinná.
Ak súdruhovia v minulosti urobili chybu, novodobý patriarcha, Putin, existenciu Boha už vôbec nepopiera. Otočil síce o 180 stupňov, ale v agresivite nepoľavil. Boj ktorý mal prívlastok triedny, vymenil za boj všeobecný a vojnu proti Ukrajine donedávna označoval za špeciálnu operáciu, ktorej cieľom je denacifikácia. V kresťanskom svete robí to, čo v islamskom militantná teroristická skupina s názvom Islamský štát.
Úrad veľkňaza (Putin) je v tomto komunistickom náboženstve najvyšší. On rozdáva úlohy podriadeným apoštolom v okolitých krajinách. Na Slovensku sa mu darí najviac. Bývalý
komunista Fico je jedným z najúspešnejších šíriteľov nenávistných bludov tohto náboženstva. Jeho sú slová: „Kto do teba komeňom, ty doňho dvoma kameňmi.“ On nabáda: „Musíme dať dole prezidentku.“ On je autorom slov: „...boha, my ich vyženieme.“ On je ten, ktorý sa bez ohľadu na osud vlastnej krajiny chodí podlizovať k dnešnému najvyššiemu veľkňazovi v Kremli.
Je to paradox, ale najviac vyznávačov komunistického náboženstva Fico nachádza v kresťanských cirkvách. Napriek tomu, že ich posolstvom je láska. Niet sa však čo čudovať. Po štyridsiatich rokoch totality, po rokoch mečiarizmu a rokoch jeho vlády sa Slovensko stalo krajinou, kde sa klamanie považuje za výrečnosť a kradnutie za šikovnosť. Korupcia sa stala súčasťou každodenného života a skrýva sa pod frázou „lebo tak sa to robí“. V takto vykvasenej spoločnosti sa Fico v úlohe apoštola - rybára ľudí - musí naozaj sám cítiť, ako ryba vo vode.
S šírením nenávistnej ideológie sa to ale tiež nesmie preháňať. Z minulosti sú známe prípady, že pohár trpezlivosti pretečie a masy zoberú spravodlivosť do vlastných rúk. Revolúcia požiera svoje deti a na to by mal každý stúpenec komunizmu pamätať. Inak sa stane mučeníkom ako Ceausescu, alebo na Slovensku Clementis a ďalší. Opatrnosti nie je nikdy dosť. Najlepším príkladom je Stalin. Ten sa ku komunistickej svätosti dopracoval takými bezpečnostnými opatreniami, že napríklad v čistkách (1933-1938) nechal popraviť, či inak zavraždiť, viac ako štyridsať tisíc dôstojníkov a poddôstojníkov vlastnej armády. Možno aj preto bol a mnohými ešte aj podnes je cez kult osobnosti v Rusku adorovaný dlhé desaťročia.
Komunistické náboženstvo má síce svoje pravidlá, množstvo literatúry, ale pre svoju existenciu ich ani veľmi nepotrebuje. Ono totiž parazituje na iných náboženstvách tak, že nenápadne ovplyvňuje mysle ich vyznávačov a otupuje ich svedomie, aby sa nedopracovali k svojmu cieľu. Pre kresťanov je to večný život, ktorý sa dá dosiahnuť dodržiavaním božích prikázaní. Prefíkanosť komunistického náboženstva je v tom, že u veriacich docieli porušovanie týchto prikázaní bez toho, aby si to sami vôbec uvedomovali.
Krvavá revolúcia, uchopenie moci a predstieranie spravodlivej rovnostárskej spoločnosti boli nevyhnutné na to, aby sa spoločnosť pod vplyvom Moskvy dostala do stavu, ako ju vidíme dnes. Násilná kolektivizácia bola toho súčasťou, splodila spoločné vlastníctvo a to zase poslúžilo na zdokonalenie takého neduhu, ako je kradnutie. Lebo, ak ste spoluvlastníkom, už nekradnete, iba beriete zo svojho. Siedme prikázanie z Desatora je tým pádom celkom elegantne vymazané.
Podobne je to aj v boji s korupciou. Súčasné komunistické náboženstvo na Slovensku má na odstránenie tohto neduhu špeciálny zametačský recept. Ten znamená, že sa veľké korupčné kauzy zametajú pod koberec a potom slúžia ako precedens pre tých, ktorých by veľmi ťažilo svedomie v podobnom prehrešku. Z previnilca je rázom ospravedlnený, lebo „tak sa to robí, do psej matere“.
Na svoje uchytenie sa potrebovalo komunistické náboženstvo zaostalejšie prostredie a to našlo v nevoľníckom Rusku. Po rozpade monarchie ho našlo aj na Slovensku. V 48-om sa demokracia vytratila úplne a aj to je jednou z príčin úspechu Fica pri jeho šírení v súčasnosti. Masy, ktoré sú ochotné hrdlačiť a veriť planým sľubom, čakať na almužnu v podobe 13-tych dôchodkov a desaťročia za sľúbenou diaľnicou pozdĺž malej republiky, sú na to najlepším podhubím. Do očí bijúce klamstvá sú schopné tolerovať, lebo si na to za sedemdesiat rokov zvykli. Pre nich je najvýrečnejší ten, kto používa metódu poloprázdneho, a poloplného pohára. V takomto videní mal Fico vlastne pravdu, keď tvrdil, že v Kyjeve nie je vojna, lebo 24. júna 2024, v čase od 14,30 do 15,30, tam nespadla ani jedna ruská raketa.
Relativizácia pravdy je najdôležitejším prvkom pri vytvorení nakazenej spoločnosti. Nie nadarmo bol výraz pravda zneužitý k pomenovaniu denníkov ako Komsomolskaja Pravda v Rusku, alebo denník Pravda na Slovensku. Vďaka ním lži narástli také dlhé nohy, že na Slovensku zašla ozaj veľmi ďaleko. Vryla sa do myslí ľudí a stala sa súčasťou každodenného života.
Pre náboženstvá, v ktorých dominuje láska a odpustenie, je príznačná nádej na večný život a strach zo zatratenia. Pre komunistické náboženstvo je ale dôležité primiešať k tomu aj strach o pozemské istoty. Apoštol Fico straší utečencami, Matovičom, liberalizmom, Mamulšvilim, trestnými výpravami z Bruselu a ktovie, čím ešte. Kombináciou lží a krytím rozkrádania, ich neustálym podsúvaním do myslí veriacich urobil z prikázaní Desatora trhací kalendár. A týka sa to aj prvých troch. Prikázania o Bohu pre komunistické náboženstvo nemajú veľkú váhu, lebo jeho úlohou je deformovať svedomie ľudí. Keď treba, je schopné tvrdiť, že Boh neexistuje, tak ako to tvrdia iné satanistické sekty.
Preto tvrdenie, že cirkev, napr. katolícka, má byť apolitická stojí na hlinených nohách. Jej najvyšší predstavitelia sú zodpovední za svojich veriacich. Nie nadarmo sú oslovovaní duchovný otče. Niet žiadnych pochýb, že novodobé komunistické náboženstvo zla ich ohrozuje. Už dávno mali biť na poplach a byť oveľa viac agilní a obozretnejší v ochrane svojich veriacich. Zlo je treba pomenovať pravým menom a neprechádzať mlčaním. Oni však mlčia a preto ovce z ich košiara už nepočujú ich hlas, ale idú za Hlasom falošných prorokov. Nabrali Smer za apoštolom, ktorý ich nabáda k tomu, aby milovali blížneho tak, že ho budú rezať a rúbať do krve. Po kotrbe.
