Spoločnosť v ktorej dominujú ľudia zahľadení iba do seba sa nerozvíja. V lepšom prípade iba ak stagnuje. A platí to aj naopak. V demokracii v ktorej dominuje sloboda sa takým ľuďom nežije ľahko. Lebo v nej napríklad aj taká lož má oveľa kratšie nohy, ako v totalite.
Preto politikom, ako Fico, netreba veriť nič. Ani to, že si nevšimol 17. november. On určite nepatril k červeným komunistom, ktorí pili na raňajky červený, šípkový čaj, do práce chodili červeným autobusom, alebo električkou a za odmenu niesli na prvého mája červenú zástavu. Jeho komunistické ambície boli už od mladosti vyššie. Čierne. Na raňajky čierna káva, do práce čiernou šesťstotrinástkou a odmena? Dovolenka pri čiernom mori. November 89 ho o takúto vysnívanú idylku pripravil a to sa nedá nevšimnúť si. Hlavne nie, keď ste narcista.
Je rozdiel medzi červenými a čiernymi komunistami. Tí prví pochopili, že triedny boj je len výmysel chorých hláv, ktorý po celom svete priniesol sto miliónov obetí a prestali byť politicky aktívni. Tí druhí možno tiež, ale svojich ambícii sa nevzdali. Poprevracali kabáty a niektorí ich prevracajú dodnes. Riadia sa podľa aktuálnych nálad spoločnosti doma aj vo svete.
Fico je v tejto lige prevracačov kabátov veľmi zbehlý. Na zamaskovanie svojej samoľúbosti si pre svoju poslednú vládu vymyslel politiku na všetky strany a ňou si otvoril dvere aj do Moskvy. Na jej začiatku možno ešte veril, že dožije pod Putinom, tak ako sa to podarilo Husákovi pod Brežnevom. Ale dnes už je situácia opäť iná. Keď Kremeľ pustil k vode Orbána, je celkom pravdepodobné, že nepodrží ani Fica.
Proruská politika Orbánovi nepriniesla úspech a to je pre propagandistov Smeru vážny signál, že sa treba poobzerať po niečom inom. Trebárs aj na domácej scéne. Ústretový krok už spravili. Podľa hesla vrana k vrane sadá, si Fico vyhliadol Mazurka. Jeho podporou na krajského župana sa mu otvárajú nové možnosti prežiť v politike v koalícii ďalšie volebné obdobie. A nožom, ktorý týmto vtláča Majerskému do chrbta, cieľavedome napĺňa avizované vykosťovanie KDH. Spája si takto užitočné s príjemným.
Ospravedlnenie tohto presmerovania Smeru k fašizmu si vzal na starosť Gašpar, ktorému netečie do topánok o nič menej. O Republike hovorí: „Stále je to subjekt, ktorý je na našej politickej scéne legitímne v súlade so zákonmi tejto krajiny.“
Adolf Hitler bol do čela Nemecka (ako ríšsky kancelár) vymenovaný 30. januára 1933 prezidentom Paulom von Hindenburgom. Tiež bol legitímne zvolený a stálo to 60 miliónov obetí II. svetovej vojny. Je nevyhnutné toto pripomínať, lebo vraj „pre Smer je hodnotový svet Republiky bližší, ako hodnotový svet KDH.“
Gašpar si ani neuvedomuje, akú nelichotivú skutočnosť o svojom šéfovi vyzradil. Smer stojí a padá na Ficovi. Ak si premietneme jeho prekotenie sa z komunistu (krajná ľavica) na fašistu (krajná pravica) do politického spektra, zistíme, že jeho hodnotový svet je nula. Lebo obe tieto ideológie sa navzájom negujú. S nulovým potenciálom je aj jeho prínos pre spoločnosť nulový. Žiadny výsledok nepriniesli ani jeho mierové cesty do Ruska a spochybnenie tej nadchádzajúcej (Mažgút v Téme dňa) svedčí o tom, že každá jedna z tých ciest bola len kosť predhodená opozícii a novinárom na ohrýzanie.
Fico nie je rusofil. On vždy bol, je, a navždy zostane iba RoboFil.
