Chaos, ktorý dnes vládne Slovensku sa ani zďaleka nedá porovnať s atmosférou, ktorá tu bola v 2018-om, v čase vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Práve blížiace sa výročie tejto smutnej udalosti Fica straší natoľko, že robí opatrenia a zvoláva Bezpečnostnú radu už mesiac dopredu. Vtedy sa mu to vymklo z rúk, len preto, že na to nebol pripravený. On musí diktovať témy a ťaží z toho tak, že je potom vždy o krok vpredu.
Žiaľ, dnes vidíme, že Ficov konglomerát je zlo, ktoré nezastavia ani obete na ľudských životoch. Ale spoločnosť je aspoň o jednu poznanie bohatšia. Iba ulica ho dokáže, ak nie zastaviť, tak aspoň odstaviť. Spoliehať sa na rebéliu Migaľovcov a Huliakovcov je zbytočné. Je to rebélia, ktorá je riadená z vnútra Ficovej zlepeniny a má slúžiť len pre médiá a naivnejšiu časť opozície.
Migaľ nie je rebel. Určite si vie zrátať, čo by ho čakalo, ak by ešte viac vystrkoval rožky. Lebo z vlaku, do ktorého nastúpil sa nevystupuje. Doteraz sa to bez ujmy podarilo len dvom (Zala a Maďarič). Iní dopadli oveľa horšie. Možno mal Migaľ naivnú predstavu, že Hlas bude iný, ale inakosť sa v tomto prípade potvrdila len čiastočne. Na vzdor je potrebná odvaha. A po nedeľnom vyjadrení jedného zo štvorice vzbúrencov, Ferenčáka, „Dáme podporu tejto vláde“, je jasné, že je jej u nich poskromne.
Ledaže by ich svojim odkazom nasrdil sám prezident. Vraj sú nenažranejší ako Huliak.
