Na zistenie toho, aké percento žien považuje facku od manžela, alebo iného muža za prejav lásky, by bolo treba asi špeciálnu sociologickú štúdiu. Je to volovina, ale na dezinfoscéne, a nie len tam, sa v súvislosti s iniciatívou opozičných poslankýň bojujúcich proti násiliu na ženách, objavujú aj takéto tvrdenia.
Na rozdiel od toho, na zistenie percenta voličov, ktorí považujú drahšie rožky, maslo, benzín, vlastne celú tzv. konsolidáciu za prejav, ak nie lásky, tak aspoň nadľudskej empatie, si stačí pozrieť prieskumy verejnej mienky. Spolu má koalícia cca 40%. Zdá sa, že mnohí Slováci sú zžití aj s touto volovinou. Tú príslovečnú riť Paľovú sú ochotní vytŕčať k výprasku, a pritom sa aj usmievať, kedykoľvek na požiadanie.
Preto sú úvahy o predčasných voľbách málo pravdepodobné. Zdá sa, že ani opozícia po nich veľmi netúži. Jej bezzubosť a neochota prizvať k spolupráci aj strany mimo parlamentu je toho jasným dôkazom. Nič z tej predčasnosti nebude, ak vzájomná nevraživosť medzi takým Matovičom a Grohlingom je nad národnými záujmami celého Slovenska. Žiaľ, ani také vážne veci nie sú dostatočným spojivom pre robenie politiky, ktorá by bola protipólom Ficovej politiky smerom von z (jadra) EU.
Preto sa pozrime do tábora koalície. Čo spája ich? Je to viac zložkové spojivo peňazí, strachu a hlúposti. A tužidlom na vytvrdnutie sú primitivizmus a provokácie. Jasným dôkazom toho sú urážky, pri ktorých niekdajší spor medzi Sulíkom a Matovičom sú len škriepkou detí v škôlke.
Huliak: „Andrej Danko by mal menej flirtovať s alkoholom a možno mu začne tá jedna bunka, čo mu tam ostala, respektíve to, čo mu uši drží pokope, fungovať.“ A Danko: „Zúfalé hlúposti a podlosť komentovať nebudem.“
Danko sa takto snaží nabudiť dojem štátnika, ktorému záleží na stabilite a preto musí trpezlivo znášať aj takéto urážky. Ale jeho poslušnosť tkvie tiež len v strachu. Stačí, ak by prehovoril jeden z policajtov, ktorí boli kvôli nemu potrestaní výčitkou v kauze semafor a Huliakové slová sa o pár milimetrov priblížia k pravde.
A Huliak nateraz síce pôsobí dojmom neokrôchanca, ktorého Fico doposiaľ nemá pod kontrolou. Ale je len otázkou času, keď na neho niečo vytiahnu. Nemusí z neho byť hneď daňový podvodník ako z Kisku, alebo Matoviča. Stačí ak veľa cestoval. Tak ako napríklad riaditeľka v kauze Bibiana.
Ak by nakoniec predsa len niekto z koalície zradil, je tu ešte „ručná brzda“. Zavedením transakčnej dane sa vraciame do doby kešu a ním sa najjednoduchšie „čistí“ svedomie, aj vedomie, podľa ktorého poslanci hlasujú. Možno by k tomu vedeli viac povedať Tabak, alebo Hatráková.
Spôsob vládnutia s kúpenými poslancami by určite stál nemalé peniaze. Ale prečo nie, keď hrozba vendety a obraz Kaliňáka so skríženými rukami nad hlavou ešte vždy nevybledol.
