V demokraciách s väčším počtom strán sú koaličné dohody bežnou praxou pri zostavovaní vlád. Tí, čo ostanú v opozícii nič také nepotrebujú a výraz ako opozičná zmluva je z tohto dôvodu nezmysel. V opozícii sú strany aj preto, lebo sa nevedia dohodnúť s víťazom volieb. Takisto im nikto nemôže vyčítať, ak ani medzi sebou navzájom nechcú spolupracovať. Sú ale výnimky, keď to od nich volič žiada. Zahraničná politika súčasnej vlády, ktorá je v príkrom rozpore s jej predvolebnými sľubmi a šírenie zla a nenávisti takými výnimkami bezpochyby sú. Ficova účasť na oslave armády ktorá vraždí ľudí v susednej krajine je toho najlepším príkladom.
Od kresťanských demokratov by sa očakávalo, že budú prví, čo budú v boji so zlom v opozícii hľadať zjednotenie, a hľa: „Hlasoval by som za (Ficovu zmenu ústavy). Podľa mňa je prioritné, za čo hlasujem, a nie s kým hlasujem. Platí to zvlášť, ak ide o vážnu vec. Poviem to ešte inak. Predstavte si, že máte suseda, ktorý je kriminálnik a robí vám zle. Ale keď vám bude horieť dom, príde vám pomôcť ho uhasiť. Necháte radšej dom zhorieť a pošlete ho preč? Ja nie.“ Martin Fronc, exminister školstva za KDH.
Škoda len, že pán exminister nevidí, že ten dom horí preto, lebo ho podpálil práve ten sused. A hasiť pomáha tiež len preto, aby to hasenie spomalil.
KDH sa snaží presadiť do ústavy, že „Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy“ tak veľmi, až sa nakoniec samo stáva politicky obojpohlavným, či skôr bezpohlavným. Načo je v slovenskom parlamente ďalší politicky subjekt, ktorému velí Fico? Ak dnešné vedenie KDH chce, aby ich strana bola ako Hlas, alebo SNS, prosím. Môžu sa k nim pridať a robiť to trápne divadlo. Ale určite za veľkú cenu. Konzervatívny volič im už svoj hlas v budúcich voľbách (ak ostanú slobodné) nedá.
Zdalo sa, že najproblematickejším v dnešnej opozícii je Matovič. Jeho politická priamočiarosť nie je každému po chuti, ale stane sa mnohým bližšou, práve kvôli samo deštrukčnému politikárčeniu KDH. Vďaka nemu sa Matovič opäť ľahko stáva voliteľným pre tých, ktorí sú sklamaní z momentálneho vývoja na Slovensku. Určite mu hrá do kariet to, že jeho vláda nebola spájaná s korupciou a aj to, že dnešná opozícia by bez neho vládu neposkladala.
Podľa prieskumov Matovič ani zďaleka nie je takou politickou mŕtvolou, akou bol po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej Fico. Pellegriniho Hlas ho ale oživil. O niečo podobné sa dnes pokúša KDH. Kriesi Matoviča a ani si neuvedomuje, že to robí na svoj úkor. V opozícii niet lídra, politika, ktorý by ju dokázal aspoň na čas zjednotiť. Ak by sa nim mal stať opäť Matovič, výmenou vlády by sa Slovensko dostalo iba z dažďa pod odkvap.
No aj napriek tomu, že aj Fico aj Matovič sú z rovnakého populistického cesta, je medzi nimi veľký rozdiel. Kým Fico je ochotný kvôli svojej beztrestnosti obetovať aj celý národ a kvôli tomu sa podsúva masovému vrahovi z Moskvy, Matovič neplánuje vystúpenie Slovenska z euroatlantických štruktúr, a ani nechce narušiť princíp nadradenosti európskeho práva nad vnútroštátnym. V dnešnom nepokojnom svete plnom vojen to pre malé a zraniteľné Slovensko zase nie je až tak málo. Práve naopak. Ak chce držať krok s okolitým svetom, byť súčasťou spolku ako EU je nevyhnutnosť.
