Nezahrmelo nad ním presne tak, ako keď sa nad jeho vilou v Pagu zablyslo pred rokom. Ono vlastne zahrmelo, ale o pár sto kilometrov ďalej. Na Slovensku, nad Remišovou. A dohrmieva dodnes. Lebo aj vďaka nej sa dozvedáme, ako sa dajú nadojiť veľké peniaze zo štátneho na luxusné bývanie.
Tatra je možno dobrá značka. A možno aj najlepšia, ale to sa už nedozvieme, lebo na jej 1,7 miliardový nákup minister nevyhlásil súťaž. Možno, že niekomu stačí obhajoba tatroviek, ako odvekej súčasti ozbrojených síl. Ale čo ak je to všetko inak. Čo ak Kaliňák s tatrovkami v Emirátoch nepochodil? A Slovensko vďaka nemu len nakupuje to, čo inde vo svete nechcú. A čo možno ani nepotrebuje.
Keď sa blysne miliarda zahmlená v oblaku pochybností, malo by aj poriadne zadunieť. Ale pod Kaliňákom sa zemetrasenie nekoná. Tak ako v trestnom poriadku existuje inštitút chráneného svedka, za Ficovej vlády existuje inštitút chráneného smeráka. Je síce už dávnejšie známe, že Smer sa o svojich postará, ale v prípade Kaliňáka je tento sofistikovaný inštitút nadužívaný najviac.
Nie je to tak dávno, keď sa po rokoch v mediach opäť pretriasala kauza Hedvigy Malinovej, ktorá sa radšej zo Slovenska odsťahovala. Bez nejakej väčšej ujmy vykorčuľoval Kaliňák aj z kauzy uneseného Vietnamca. Ale nikdy sa nezabudne na to, že novinár Ján Kuciak a jeho partnerka Martina Kušnirová kvôli ležérnosti ním vedeného ministerstva vnútra zaplatili daň najvyššiu.
Vrcholom Kaliňákovej neokrôchanosti, arogancie a cynizmu je sprznenie hnutia „All for Jan“. Heslo „All for Milan“ je pľuvancom do tváre všetkým pozostalým. Aj tým po nebohom generálovi.
Keď sa teda nad Kaliňákom znova zablýskalo, český veľkopodnikateľ so zbraňami by mal byť na pozore, aby tentoraz nezahrmelo nad ním a nad jeho tatrovkami. Lebo, ako vidno jeho obchodný partner ide za svojim aj cez mŕtvoly. Mal by sa mu vyhýbať, aby sa v martýrskej fantazmagórii „All for Milan“ náhodou neobjavilo aj jeho meno.







