Otázkou vyvodenia zodpovednosti za prípadné chyby, ktoré nastanú počas vládnutia tej ktorej vlády, sa zaoberali už mnohí politici. Ale, až nástupom Matovičovej vlády prestala byť politika len panským huncútstvom. O niečo podobné ako Matovič sa síce už skôr pokúšal aj Dzurinda so svojou čiernou knihou (po vláde Mečiara), ale mesiac po nástupe k moci už o nej nehovoril. Fico, vedomý si takého nebezpečenstva, svoje vládnutia preto doviedol takmer k dokonalosti. Vytvoril niekoľko vrstvový ochranný systém „našich ľudí“, ktorého najvýraznejšou postavou sa stal špeciálny prokurátor Kováčik, ale aj tento systém sa rozsypal po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Lebo ulica je mocná čarodejnica.
Úvahy o tom, prečo Matovič nesedí, dnes počujete bežne v autobuse, pri kúpe cestovného lístka, alebo v obchode, pri kúpe „lacných“ potravín, atď. Odpovede na otázky z týchto úvah sa rôznia podľa toho, kto na ne odpovedá.
Najkratšia a najvtipnejšia je odpoveď toho, kto sa o politiku veľmi nezaujíma. Ten vám odpovie, že nesedí preto, lebo radšej stojí. Ten, kto nie je z tábora smerákov má v tom tiež jasno. Nesedí preto, lebo na neho (Matoviča) nič nemajú. Ak tak kilometre na ojazdenej Fábii. Trochu inak to vidia tí, čo vidia v Matovičovi Ficovho tajného spojenca. Hovoria, že sám seba naoko nazýva Ficobijec, ale v skutočnosti, keď ide naozaj do tuhého, on je tá posledná vrstva Ficovho ochranného systému. Utvrdili ich v tom hlavne hlasovania jeho poslankýň (Hatráková, Tabák), keď sa parlament chystal vydať Fica na väzobné stíhanie. A boli to práve jeho poslanci (Krátky, Krajčí), čo pomohli Ficovi pri vykosťovaní KDH.
Ficovci by síce najradšej videli Matoviča za mrežami, ale odpovedia veľkodušne. Že je to daňový podvodník a plagiátor, ale oni nie sú ako on. Oni nie sú pomstychtiví. Tí zhovorčivejší nezabudnú dodať, že to nechávajú na orgány činné v trestnom konaní. Vôbec ich pri tom netrápi, že za viac ako dva roky Ficovej „vlády mieru“ nikto týmto orgánom žiadnu nezákonnú činnosť Matoviča nenahlásil. Práve preto je takáto odpoveď falošná a farizejská. Matovič im práveže vyhovuje. V ňom, v jeho 12 mesiacov trvajúcej vláde, majú nekonečný príbeh výhovoriek. Kvôli nemu sa musí konsolidovať, zdražovať, pre neho sa musia upravovať zákony, rušiť inštitúcie. Je to nepriateľ štátu.
Strašenie Matovičom sa ujalo aj v hlavách predstaviteľov ďalších strán dnešnej opozície. Výraz nesedí chápu v ešte inakšom význame slova. Nesedí im do partie. A v tomto prípade je odpoveď oveľa zložitejšia. Ak ostane rozloženie politických síl podľa posledných volebných prieskumov podobné aj počas nasledujúcich dvoch rokov, je najvyšší čas naliať si čistého vína. Predseda každej z dnešných opozičných strán by sa mal zrozumiteľne vyjadriť, či je ochotný zväčšiť objem pohára svojej trpezlivosti natoľko, aby mu s Matovičom nepretiekol, alebo radšej ponechá krajinu v dekadencii.
Aby toho nebolo málo, existuje ešte jedna skupina ľudí - utopistov, ktorí na otázku, prečo Matovič nesedí, dokážu odpovedať jej zopakovaním a doplnením jedného slova. Prečo Matovič nesedí - doma? Veľa krát mu aj krivdia, ak o ňom tvrdia, že je neústupčivý, lebo už raz dokázal vzdať sa, dokonca, premiérskeho kresla. Ale, že by dokázal odísť z politiky nadobro, je ozaj z kategórie sci-fi. Tým, že sa riadi heslom „na hrubé vrece hrubá záplata“, je na Slovensku považovaný za jediného, zdatného rivala Fica. Ten sa nateraz zdá byť neporaziteľný, ale jednu slabinu predsa len má. Neovláda „Umenie odísť“. Práve v tomto umení má Matovič veľkú šancu zbaviť sa nálepky politika, ktorý je užitočný len v opozícii.
