Aj takýmto prznením Chalupkovej básne sa môžeme preniesť do mierovej iniciatívy slovenského premiéra Fica. Pre zabezpečenie beztrestnosti pre seba a celú svoju perepúť je ochotný zapredať aj vlastný národ. Iba tak sa dá chápať jeho vzďaľovanie sa Európe a hľadanie útočiska v náručí Putina.
Pre nás ostatných, ktorí slovenskú časť Európy považujeme za svoj prirodzený domov je to obrovské sklamanie, ale aj varovanie zároveň. Lebo: „Čo na druhom vidíš, to na sebe čakaj.“ Čo sa pred tromi rokmi začalo na Ukrajine, to môže mať pokračovanie kdekoľvek. Aj na Slovensku.
Politická osveta, ktorú robí Fico Putinovi nie je náhodná. Myšlienky, ktoré svojho času zverejnil investigatívny novinár Arpád Soltész, že Fico chce byť šéfom ruskej gubernie na Slovensku naberajú čím ďalej, tým jasnejšie kontúry. Všetko nasvedčuje tomu, že sa Ide podľa vopred pripraveného scenára:
-Putin nie je vojnový zločinec. Iba bolo porušené medzinárodné právo.
-Zelenský je nepriateľ Slovákov, lebo zastavil ruský plyn.
-Pokus o štátny prevrat, aj keď len vymyslený sa javí tiež ako celkom dobrá zámienka k napísaniu pozývacieho listu.
-Z Európskej únie je spolok priateľov vojny, v ktorom Slovensko nemá čo robiť.
No! Priateľom vojny asi nechce byť nikto a asi ani nikto nechce byť takto titulovaný. Ale ...
Naozaj nemá Slovensko medzi priateľmi vojny čo robiť? Aj keď je to vojna obranná? Vojna, ktorou sa bránia ľudské životy, zdravie, majetky, územie, sloboda?
A ak je tak, tak potom je tu aj iná otázka. Čo priatelia mieru? Naozaj máme obdivovať a podporovať Ficovu iniciatívu pri jeho presadzovaní mieru? Mieru, ktorý môže znamenať aj jarmo, otroctvo, útlak, neslobodu? Lebo aj vojna, aj mier sú slová mnohoznačné. A náš mierotvorca doteraz pre istotu nič bližšie nešpecifikoval. Vyťahuje len prázdne frázy o mieri, bez konkrétnych krokov. Aj preto ho už nikto na žiadne rokovanie nepozýva.
Svojvôľa, ktorú si svojho času Fico poplietol so slobodou je príčinou jeho ťažkostí a jeho dnešnej predposratosti pred Putinom, v ktorom vidí svojho záchrancu.
Iný, dobrý premiér by hľadal dôvody, prečo nebol pozvaný na rokovanie do Paríža. Zlý premiér hrá urazeného, lebo to dobre zapadá do jeho plánov: „Keď nás nechcú na Západe, pôjdeme na východ.“ Nuž, pán premiér, nech sa páči. My ostatní, pre ktorých je Európa vlasťou, aj keď je nedokonalá, pôjdeme do ulíc, chrániť si slobodu.
