„Pán prezident, Vy a viera. Ako je to s Vami a s vierou?“ Tejto otázke redaktora Markízy, ktorá zaznela 5.1.2025 počas propagácie komunistického pohlavára vo večerných správach niet čo vyčítať. Zaznela síce v dokumente, ktorý asi mal slúžiť k oslave narodenín Schustera, ale aspoň si vyžiadala odpoveď, z ktorej je jasné, že túto krajinu dlhé desaťročia spravovali ľudia bez chrbtovej kosti. Z tej odpovede musia byť „nadšení“ nielen príbuzní prenasledovaných kňazov, rehoľníkov, laikov uväznených počas totality na dlhoročné tresty, ale aj obyčajní veriaci. Trebárs účastníci Sviečkovej manifestácie.
Rudolf Schuster: „Ja som sa viery nikdy nezriekol. Katolík nie podľa toho má byť hodnotený, v akej miere sa s tým chváli, ako často chodí do kostola, ale aký život žije, ako sa správa. A o tom to je. O mne veľa ľudí hovorí, že ako môže byť komunista katolík. Keď si niekto myslí, že ten starý režim, že (človek) nemohol byť veriaci. Bol. Možno ešte väčší. Veď vtedy ešte viac ľudí chodilo do kostola jak dnes, keď máme demokraciu. Lebo ľudia si vážili ísť do kostola. Tí, ktorí chceli.“
Existuje ale aj inakšie svedectvo, ako sa bývalý komunistický predák „nezriekol“ svojej viery. Je to svedectvo bývalého medzevského farára, kňaza, ktorého celý život prenasledovala ŠTB a ktorý určitú dobu dokonca nesmel vykonávať kňazský úrad: „Matku pána Schustera pochovali občiansky (bez kňaza). Matku, ktorá , ako aj on sám povedal, zdobila oltár v kostole a na prvé piatky chodila až do konca svojho života. Keď už ale potom za demokracie mal byť pohreb jeho otca, ktorý do kostola nechodil, toho už pochovávali traja kňazi. To vyjadruje určitú situačnú morálku.“
Niektorí ľudia sú naozaj schopní „zapredať aj vlastnú mater“. A ako vidno doslovne. Redaktori Markízy sa zaslúžia kritiku za propagáciu súdruha oslávenca, ale nemusia mať až také veľké výčitky svedomia. Keď ho pred rokom, pri oslave deväťdesiatky neodmietol ani arcibiskup, prečo by mali oni? A aj o tom to je.
