Pri vlakoch a obedoch zadarmo sú trináste dôchodky najvydarenejším krmivom pre svojich voličov z dielne propagandistov strany Smer. A nielen krmivom. Je to akoby manna, ktorá padá z neba. Minister Tomáš si ju môže prisvojovať koľko chce, ale pravda je taká, že prvý krát s myšlienkou transformácie vianočného príspevku na trinásty dôchodok vyrukovala ministerka Tomanová v r. 2010. A určite to nebola strana Hlas, ani on, kto začal v roku 2022 s ich vyplácaním.
Trináste dôchodky sú neodolateľnou návnadou pre seniorov, a súčasne aj pascou pre opozíciu. Podpredseda KDH, Karas, to v Sobotných dialógoch (10.10.26) vystihol perfektne, ale slová: „Trináste dôchodky nikto rušiť nebude“, už také perfektné neboli. Jednak sú v rozpore s realitou, na ktorú bude musieť reagovať každá budúca vláda, tiež v podceňovaní zodpovedných voličov a v zbytočnej obave o stratu bezstarostného voliča. Každý líder opozície by mal vedieť, že z tábora dnešného zlepenca mu nepribudne ani hlas. Skôr naopak. Vyhýbavým pohľadom pravde do očí môže prísť aj o tých, ktorí vedia, že žiť len z pôžičiek donekonečna sa nedá.
Fico sa potrebuje udržať pri moci za každú cenu a ráta s tým, že sa nenájde v opozícii nikto odvážny, kto povie na plné ústa, že trináste dôchodky treba zrušiť. Predpokladá, že všetci budú bezradne behať okolo horúcej kaše. Zatiaľ sa mu to darí a mal by poďakovať všetkým novinárom, ktorí kladením otázok na tému trinástych dôchodkov tlačia opozíciu do kúta. Pritom odpoveď na takú otázku je celkom jednoduchá: "Úspory na trináste dôchodky sa už prejedli". Dnešní dôchodcovia si z tých trinástych ešte stihli užiť. Ale prichádza doba, keď sa aj z Husákových detí stávajú dôchodcovia, z ktorých chce Fico taktiež urobiť jemu príznačné prostitútky. Na tých už ale nezostane.
Demokracia na Slovensku pod vedením Smeru začala krívať. Vládna „trojka“ prekročila hranicu „obyčajnej“ korupcie a postúpila na vyšší level. Jej predstavitelia nastúpili na cestu manipulácie voličov šírením strachu. Tak, ako to robia výpalníci. Akurát, že v mafiánskom svete sa platí výpalné gangu za ochranu pred iným gangom. Ficov gang chce chrániť Slovákov pred gangom, ktorý neexistuje. A po voľbách možno ani nevznikne. Potrebuje odpútať pozornosť od svojej bezradnosti. Od Kamenického konsolidáciami potvrdenej neschopnosti, Kmecom vyhladovanej nenažranosti, Kaliňákom vyzbrojovanej mierumilovnosti, Suškom novelizovanej beztrestnosti, Tarobom zjednocujúcej rozdrobenosti, atď., atď., atď.
Strana, ktorá nehovorí o sebe, o svojom programe, ale o programe politických rivalov už nemá na politickej scéne čo robiť. Už nemá čo ponúknuť. Okrem strachu. Fico si donedávna dával pozor, aby nepripomínal straníckeho aparátnika sedemdesiatych rokov, ale v poslednej dobe mu to je jedno. Šírenie strachu ktorým podobní aparátnici ovládali masy je nateraz pre neho oveľa dôležitejšie a aj výhodné. Nenaráža na veľký odpor, lebo ho prenáša na časť populácie, ktorá veľkú časť svojho života v strachu žila. V strachu z niečoho, čo, ako sa ukázalo v novembri 89, neexistuje.
